Škol. vzdel. program

Úvodná časť

Charakteristika školy

1. septembra 1958 sa začína písať história školy. Jej prvý názov bol Jedenásťročná stredná škola. Po školskej reforme v roku 1960 sa mení názov na Stredná všeobecnovzdelávacia škola s trojročnou dennou formou štúdia. Prvým sídlom školy bola budova v centre mesta na ulici Cyrila a Metoda. Základy nového areálu za riekou Turiec sa položili v roku 1961 a o dva roky sa škola presťahovala do nových priestorov. Na základe zákona o gymnáziách sa označenie školy v roku 1970 mení na Gymnázium a dĺžka dennej formy štúdia sa predlžuje na 4 roky. V roku 1984 bol pristavený nový pavilón, ktorý dal škole dnešnú konečnú podobu. Škola počas svojej existencie prechádzala pod viacerých zriaďovateľov a v súčasnosti spadá pod VÚC  - Žilinský samosprávny kraj. Je riadená  Odborom školstva pri Žilinskom samosprávnom kraji.

Škola je jedinou strednou školou v meste Vrútky. V okrese Martin sme  jednou zo štyroch škôl gymnaziálneho typu. Škola pokrýva veľkú spádovú oblasť  na severe regiónu.

Tvoria ju obce : Varín, Strečno, Lipovec, Turčianske Kľačany, Sučany, Krpeľany, Šútovo, Kraľovany, Turčianska Štiavnička, Podhradie a Strečno. Prevažné zastúpenie žiakov je z Martina a Vrútok, ale aj okolitých obcí v okrese Martin.

Mestské časti : Martin 8 - Priekopa, Martin – Záturčie.

Mestá : Vrútky, Martin.

Škola je situovaná v tichom prostredí pri rieke Turiec v spoločnom areáli so ZŠ H. Zelinovej v blízkosti autobusovej aj železničnej stanice.

Kapacita školy je 360 žiakov s počtom 12 tried.

Charakteristika školského vzdelávacieho programu

Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania

Cieľ a poslanie výchovy a vzdelávania sú definované hodnotami školy, profiláciou školy a profilom absolventa školy:

Hodnoty našej školy

-         že úcta k sebe a iným je znakom našej školy

-     že študentov vedieme :    k sebarealizácii a k seba presadeniu

                                               k zdravému a primeranému sebavedomiu

                                               k schopnosti naplno sa uplatniť v živote

-         že rozvíjame talent a nadanie každého študenta

-         že sa veľkou mierou podieľame na výchove a vzdelávaní študentov, ktorí budú úspešní

      v ďalšom štúdiu na VŠ a uplatnia sa v živote

-         že v našej škole študent získa vedomosti, skúsenosti a zručnosti, ktoré mu umožnia 

plnohodnotný život v demokratickej spoločnosti

Vízia školy

Vybudovať  školu, kde výchova a vzdelávanie bude prebiehať  v prostredí, v ktorom kvalita komunikácie vytvára úroveň medziľudských vzťahov, kde sa dáva dôraz na vyváženosť, harmonickosť, integritu výchovy osobnosti, jej intelektuálny, citový, charakterový a mravný rozmer, kde sa chápe osobnosť  žiaka ako bytosť  slobodná, činná, tvorivá a zodpovedná, kde výchovné prostredie nie je chápané iba ako priestor získavania nových poznatkov, ale je prostredím kde dospievajúci mladý človek dokáže chápať a rozumieť svojmu postaveniu v spoločnosti a svetu prírody, poznáva seba samého.

Naša škola = centrum výchovy a vzdelávania študentov - rodičov - učiteľov.

Stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu.

Žiak po absolvovaní školského vzdelávacieho programu a úspešnom vykonaní maturitnej skúšky dosiahne vzdelanie na úrovni 3.A podľa ISCED

Profilácia školy

Škola sa profiluje ako škola v plnej miere využívajúca dvojúrovňový vzdelávací model. V ňom poskytuje všeobecné vzdelanie v rozsahu všeobecnej zložky profilu absolventa, kde si buduje imidž školy garantujúcej kvalitné jazykové vzdelanie a ekologické cítenie s hlbokou úctou k vlastným tradíciám a vlasti. V špecifickej individuálnej časti vzdelávania spája právo žiaka na slobodnú voľbu vzdelávacej cesty s rozumnou profesijnou orientáciou s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň naplnenia špecifickej zložky profilu absolventa.

Škola sa chce profilovať ako univerzálna vzdelávacia inštitúcia pripravujúca absolventov na štúdium na všetkých typoch vysokých škôl. Vo všeobecnej zložke profilu absolventa rozvíja primárne všeobecné kľúčové kompetencie (profil absolventa podľa ŠtVP) a to v časovej dotácii štátneho vzdelávacieho programu rozšírenej o „posilňujúce hodiny“. V špecifickej zložke profilu absolventa  rozvíja primárne špecifické kompetencie – obsah a metódy  predmetu (vedného odboru) a to v rozsahu a štruktúre podľa voľby žiaka. Žiak si volí svoju vzdelávaciu cestu z ponuky školy. Ponuka školy vychádza zo záujmu žiakov a je determinovaná finančnými a organizačnými možnosťami školy.

Profil absolventa

Všeobecná zložka profilu absolventa Gymnázia vo Vrútkach určuje ideál ku ktorému smeruje základná výchova obsiahnutá v celom komplexe školského vzdelávacieho programu predstavujúceho spoločný základ určený všetkým žiakom.

Profil absolventa Gymnázia vo Vrútkach vychádza z profilu absolventa gymnaziálneho vzdelávania podľa štátneho vzdelávacieho programu.  Podľa neho má žiak na úrovni svojich možností rozvinuté tieto kľúčové spôsobilosti (kompetentnosti):

 1 spôsobilosť k celoživotnému učeniu sa

1.2.        dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa,

1.3.        dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj,  tvorivo ich spracovať a prakticky využívať,

1.4.        uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja,

1.5.        kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti,

 2 sociálne  komunikačné spôsobilosti

1.6.        dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní informácií rôzneho typu, jeho ústny a písomný prejav je adekvátny situácii a účelu uplatnenia,

1.7.        efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie,

1.8.        vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, používa odborný jazyk,

1.9.        dokáže primerane komunikovať v materinskom a v dvoch cudzích jazykoch,

1.10.    chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti, 

 3 spôsobilosť  riešiť problémy 

1.11.    uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analyticko-kritickom a tvorivom myslení,

1.12.    je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a  využívaniu rôznych, aj inovatívnych postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov,

1.13.    poznáva pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu zvažovať úrovne ich rizika,

1.14.    dokáže konštruktívne a kooperatívne riešiť  konflikty,

 4 spôsobilosti občianske

1.15.    uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie,

1.16.    vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti,

1.17.    uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva k naplneniu práv iných,

1.18.    je otvorený kultúrnej a  etnickej rôznorodosti, 

1.19.    zainteresovane sleduje a posudzuje  udalosti a vývoj verejného života, zaujíma k nim      stanoviská a aktívne podporuje udržanie  kvality životného prostredia,

 5 spôsobilosti sociálne a personálne

1.20.    reflektuje vlastnú identitu,   buduje si vlastnú  samostatnosť/nezávislosť ako člen celku,

1.21.    na základe sebareflexie si svoje ciele a priority stanovuje v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami,

1.22.    efektívne spolupracuje v skupine, uvedomuje si svoju zodpovednosť v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných  cieľov,

1.23.    dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a  uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medzi osobných vzťahoch,

 6 spôsobilosti pracovné

1.24.    dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov,

1.25.    je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny,

1.26.    chápe princípy podnikania a zvažuje svoje predpoklady pri jeho plánovaní a uplatnení,

1.27.    dokáže získať a využiť informácie o vzdelávacích a pracovných príležitostiach,

 7 spôsobilosti vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry 

1.28.    dokáže sa vyjadrovať na vyššom stupni umeleckej gramotnosti prostredníctvom vyjadrovacích prostriedkov výtvarného a hudobného  umenia,

1.29.    dokáže orientovať sa v umeleckých druhoch a štýloch a používať ich hlavné vyjadrovacie prostriedky,

1.30.    uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote a v živote celej spoločnosti,

1.31.    cení si a rešpektuje umenie a kultúrne historické  tradície,

1.32.    pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), 

1.33.    správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám,

1.34.    je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr,

 8 spôsobilosti uplatňovať základ matematického myslenia   a základné schopnosti   poznávať  v oblasti vedy a techniky

1.35.    používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných  

1.36.    situáciách,

1.37.    používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky),

1.38.    používa základy  prírodovednej gramotnosti, ktorá  mu umožní robiť prírodovedne podložené úsudky a vie použiť získané operačné vedomosti  na úspešné riešenie problémov,

 9 Spôsobilosti v oblasti informačných a komunikačných technológií

1.39.    kriticky používa technológie informačnej spoločnosti pri vyučovaní a učení sa, vo voľnom čase a na komunikáciu (používa počítač na získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu informácií a na komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu), rozumie a používa primerane zložité postupy a algoritmy

1.40.    uvedomuje  si rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,

1.41.    rozumie príležitostiam a možným rizikám, ktoré sú spojené s využívaním internetu a inej digitálnej komunikácie

 10 spôsobilosti smerujúce k iniciatívnosti  a podnikavosti 

1.42.    schopnosť inovovať  zaužívané postupy pri riešení úloh,  plánovať a riadiť nové projekty so zámerom dosiahnuť ciele,  a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote.

Charakteristika a kompetencie absolventa Gymnázia vo Vrútkach

Predpokladá sa vnútorne hlboký záujem o poznanie, sebavzdelávanie a zodpovednosť. Žiakom je vštepované, že dobré vzdelanie je majetkom, ktoré človeku zostane aj keby  v živote stroskotal a prišiel  o všetko.

Absolvent Gymnázia vo Vrútkach je pripravovaný predovšetkým pre štúdium na vysokých školách všetkých smerov, resp. ďalších typov terciárneho vzdelávania. Vďaka svojmu všeobecnému vzdelanostnému základu môže nájsť aj okamžité uplatnenie na trhu práce ako značne univerzálna a adaptabilná pracovná sila, ktorá sa flexibilne prispôsobuje novo vznikajúcim a meniacim sa požiadavkám na trhu práce. Prehĺbená jazyková príprava je ideálna pre prípadné uplatnenie v zahraničí.

Absolvent Gymnázia vo Vrútkach je rozvinutá osobnosť. Prechádza povinným všeobecno -vzdelávacím základom, vďaka ktorému disponuje uceleným a širokým všeobecným rozhľadom, a má nadpriemerné vedomosti, poznatky, zručnosti a kompetencie v odboroch vybraných podľa svojho ďalšieho zamerania. Tieto zručnosti získa vďaka možnosti voľby z rozsiahlej ponuky povinne voliteľných a nepovinných predmetov. Spôsobom svojho myslenia, svojimi schopnosťami a vedomosťami v ničom nezaostáva za absolventmi škôl podobného typu v krajinách Európskej únie.

Má vytvorené množstvo príležitostí a šancí, aby si v priebehu gymnaziálneho vzdelávania osvojil kľúčové kompetencie a naučil sa vďaka ním vhodne zaobchádzať so svojimi vedomosťami, zručnosťami a schopnosťami.

V priebehu štúdia má vytvorené náročné a motivujúce študijné prostredie, kde sa uplatňujú  prístupy a metódy výučby podporujúce tvorivosť a kritické myslenie, pohotovosť a samostatnosť žiaka, využívajú sa spôsoby diferencovanej výučby, nové organizačné formy, zaraďujú sa integrované predmety apod.

Nadaný žiak má dobrú možnosť rozvíjať svoj talent a svoje schopnosti. Otvorene  vo vecnej a objektívnej diskusii vyjadruje svoje názory a bez skresľujúcich obmedzení poznáva minulý i súčasný svet. Predpokladá sa vnútorne hlboký záujem o poznanie, sebavzdelávanie a zodpovednosť. Žiakom je vštepované, že dobré vzdelanie je majetkom, ktoré človeku zostane aj keby  v živote stroskotal a prišiel  o všetko.

Tento profil absolventa tvorí základ všeobecnej zložky profilu absolventa. Spôsobilosti v ňom formulované tvoria základ učebných osnov predmetov a ďalšieho pedagogického plánovania.

Všetky kompetencie sú rozpracované prostredníctvom výkonových štandardov, v ktorých je zadefinovaná cieľová požiadavka a vzdelávací výstup.

Pokiaľ využije podmienky, možnosti a šance, ktoré škola v priebehu štúdia ponúka, je absolvent Gymnázia vo Vrútkach pripravený a schopný:

1. Uvedomiť si svoje prednosti a kvality i rezervy a hranice, poznať svoje sklony a dispozície.
2. Uvedomovať si svoje hodnotové hierarchie, zaujímať samostatné a zodpovedné postoje.
3. Rozvíjať kompetencie, ktoré mu umožnia efektívnejšie sa učiť a pripravia ho na život, ktorý ho čaká na vyššom stupni školy, v súkromnom alebo profesijnom živote.
4. Zodpovedne rozhodnúť o svojej ďalšej profesijnej orientácii a uchádzať sa o ďalšie štúdium na odpovedajúcej vysoké škole v SR aj v zahraničí.
5. Aktívne komunikovať slovom aj písmom najmenej dvoma cudzími jazykmi, z ktorých v prvom bude mať také vedomosti, ktoré možno objektívne overiť nezávislou certifikovanou skúškou.

6.      Aplikovať poznatky z ekonómie a práva

7.      Používať matematické modely a nástroje.

8.      Používať poznatky získané vo všetkých predmetoch.

9.      Bežne používať informačné a komunikačné technológie.

10.  Poznať základné zákonitosti spoločenského vývoja v podmienkach európskej kultúry a riadiť sa nimi pri hodnotení spoločenských javov.

11.  Poznať základné zákonitosti prírody a používať ich pri riešení reálnych situácií.

12.  Poznať svetové i národné kultúrne dedičstvo, podmienky a motívy jeho vzniku.

13.  Mať historické vedomie, ujasnenú kultúrnu, etnickú a regionálnu identitu.

1. Rozvíjať a chrániť svoje fyzické, duševné a sociálne zdravie a byť za ne zodpovedný.

15.  Riešiť problémy samostatne alebo v tíme.

Prijímanie na štúdium

Škola pri prijímaní na štúdium vychádza z platnej legislatívy v zmysle § 62 – 71 školského zákona. Vychádza z toho, že vzdelávanie je služba, ktorú škola ponúka a žiak/rodič si z rôznych ponúk vyberá tú, ktorá je najbližšie k jeho predstavám a schopnostiam.

Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie a splnil podmienky prijímacieho konania.

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží najneskôr do 30. júna návrh na počet tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku zriaďovateľovi školy.

Zriaďovateľ rozhodne o návrhu počtu tried prvého ročníka pre nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra, ak záujem žiakov výrazne prevyšuje určený počet tried, upraví zriaďovateľ počet tried prvého ročníka, s výnimkou počtu tried gymnázií s osemročným vzdelávacím programom, do začiatku termínu konania prijímacích skúšok.

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Tieto údaje zverejní o 31. marca. Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, jej obsah a rozsah. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre oba termíny prijímacieho konania. Pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.

Pri prijímaní žiaka, ktorý v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka základnej školy dosiahol v každom predmete samostatne úspešnosť najmenej 90 %, rozhoduje riaditeľ školy bez prijímacej skúšky.

Riaditeľ strednej školy odošle rozhodnutie o prijatí žiaka bez prijímacej skúšky najneskôr 10 dní pred termínom konania prijímacích skúšok.

Ukončovanie štúdia - Organizácia maturitnej skúšky

Spôsob ukončovania štúdia na stredných školách ustanovuje vyhláškač. 318 MŠSR z 23. júla 2008 o ukončovaní štúdia na stredných školách s platnosťou od 1. septembra 2008.

Štúdium na škole sa ukončuje maturitnou skúškou podľa platnej legislatívy. Dokladom o vzdelaní je vysvedčenie z maturitnej skúšky.

Maturitnú skúšku na gymnáziu tvoria štyri predmety.

Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných  predmetov,

d) ďalší voliteľný predmet

Žiak, ktorý začal štúdium na strednej škole najneskôr v školskom roku 2007/2008, vykoná maturitnú skúšku z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk na jazykovej úrovni B1 alebo B2 Spoločného európskeho referenčného rámca.

Učebný plán

Učebný plán určuje využitie hodinovej dotácie štátneho aj školského vzdelávacieho programu pre jednotlivé vzdelávacie oblasti a predmety a tiež určuje formy výchovy a vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a predmetoch. V učebnom pláne sú rozlíšené predmety a hodiny zabezpečujúce štátny vzdelávací program a predmety a hodiny ktoré ponúka škola.

Učebný plán je podľa pokynov ministerstva školstva rozpracovaný pre prvý až štvrtý ročník v štvorročnom štúdiu.  Tabuľka s učebným plánom je v prílohe č. 2

Vzdelávacie oblasti

Vzdelávacie oblasti sú určené štátnym vzdelávacím programom a tvoria ich predmety určené štátnym vzdelávacím programom alebo školou. Podrobná tabuľka predmetov v jednotlivých vzdelávacích oblastiach s vyznačením predmetov ktoré zaviedla škola je v prílohe 1.

Prierezové témy

Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové témy, ktoré sa spravidla prelínajú cez vzdelávacie oblasti. Prierezové témy je možné realizovať viacerými formami - ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích predmetov, akosamostatný učebný predmet v rámci rozširujúcich hodín (pri profilácii školy), vhodná je formaprojektu (v rozsahu počtu hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívnou formou kurzu.Nevyhnutnou podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je používanie aktivizujúcich,interaktívnych učebných metód. Na úrovni vyššieho sekundárneho vzdelávania zavádza Štátny vzdelávací program prierezové témy:

MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA – zvolená v 1. ročníku štúdia

REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA

MEDIÁLNA VÝCHOVA

OSOBNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

Prierezové témy sú začlenené do predmetov podľa obsahu a sú uvedené v učebných osnovách jednotlivých predmetov. Prierezové témy sa prelínajú cez vzdelávacie oblasti a realizujú sa ako integrovaná súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania.

Cieľom multikultúrnej výchovy je výchovné pôsobenie zamerané na rozvoj chápania iných kultúr, na rozvoj akceptácie iných kultúr a na rozvoj medziľudskej tolerancie. Multikultúrna výchova je začlenená do učebného plánu ako samostatný predmet v 1. ročníku a taktiež v predmetoch dejepis, geografia, etická výchova, občianska náuka, cudzie jazyky.

Cieľom regionálnej výchovy a tradičnej ľudovej kultúry je, aby žiaci získali širší prehľad z histórie a rozvoja svojho regiónu ako aj geografie a tradičnej ľudovej kultúry. Prierezová téma je začlenená do predmetov : dejepis, geografia, slovenský jazyk, občianska náuka, cudzie jazyky.

Cieľom mediálnej výchovy je rozvinúť u žiakov schopnosť využívať médiá a ich produkty, aby  poznali a chápali pravidlá fungovania  „mediálneho sveta“ a zmysluplne, selektívne ich využívali. Táto prierezová téma je začlenená do predmetov : slovenský jazyk a literatúra, etická výchova, umenie a kultúra, občianska náuka, dejepis a geografia, informatika, fyzika.

Cieľom prierezovej témy osobnostný a sociálny rozvoj, je  rozvíjať u žiakov sebareflexiu  /rozmýšľať o sebe/, sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, sebavzdelávanie a osobný život. Je začlenená do všetkých predmetov.

Cieľom environmentálnej výchovy  je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi. Pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prírode. Environmentálna výchova je začlenená do predmetov : biológia, fyzika, chémia, informatika, geografia.  

Prierezová téma ochrana života a zdravia sa realizuje prostredníctvom predmetov štátneho vzdelávacieho programu a  je zároveň obsahom samostatných organizačných foriem vyučovania – účelových cvičení a kurzu na ochranu života a zdravia. Cieľom oblasti je formovať vzťah žiakov k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež života a zdravia iných ľudí. Účelové cvičenia sú osobitnou formou vyučovania učiva ochrany života a zdravia. Integrujú spôsobilosti žiakov v povinných učebných predmetoch, rozširujú ich a upevňujú. Organizuje sa 2x ročne pre žiakov 1. a 2. ročníka v mesiaci október a máj a 1x ročne pre 3. ročník v mesiaci jún.

Cieľom tvorby projektu a prezentačných zručností je rozvíjať spôsobilosti tak, aby žiaci vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je začlenená do všetkých predmetov.

Dĺžka štúdia a formy štúdia

Štúdium trvá štyri roky.

Škola poskytuje vzdelávanie v dennom štúdiu. Denné štúdium sa zabezpečuje celodenným štúdiom,

Učebné osnovy

Učebné osnovy obsahujú kľúčové kompetencie (spôsobilosti), tematické celky a témy na ktorých sa budú rozvíjať a orientačnú časovú dotáciu na ich absolvovanie. Učebné osnovy predmetov sú v prílohe č. 3 

Vzdelávací program predmetu a ďalšia pedagogická dokumentácia

Vzdelávací program predmetu rozpracováva učebné osnovy a obsahuje:

1. kľúčové kompetencie
2. tematické celky a témy na ktorých sa budú rozvíjať
3. orientačnú časovú dotáciu na absolvovanie tém
4. obsahový štandardov
5. výkonový štandard
6. indikátory dosiahnutia štandardov
7. spôsoby hodnotenia

Vo vzdelávacom programe predmetu sú rozlíšené témy a štandardy štátneho vzdelávacieho programu a témy a štandardy určené školou.

Vzdelávací program predmetu si učiteľ ďalej rozpracuje do časových a metodických plánov a príprav na vyučovanie. Táto dokumentácia nemá predpísanú formu a je plne podriadená princípu slobody učiteľa vo výbere metód a princípu individuálneho tempa žiakov. Učitelia ju v priebehu roka upravujú aby reagovala na skutočné napĺňanie obsahových a výkonových štandardov.

Vzdelávacie štandardy

Vzdelávacie štandardy sú dvojúrovňové. Vzdelávacie štandardy určené štátnym vzdelávacím programom a vzdelávacie štandardy určené školským vzdelávacím programom. Obidve úrovne sa skladajú z obsahového štandardu a výkonového štandardu a sú uvedené vo vzdelávacom programe predmetu alebo vzdelávacom programe vzdelávacej oblasti.

Metódy a formy vyučovania

Metódy a formy vyučovania vychádzajú z princípov:

1. profesionality a slobody učiteľa pri výbere výchovno-vzdelávacích metód
2. preferencie aktívneho učenia sa
3. cieľavedomého rozvíjania všetkých poznávacích funkcií
4. intenzifikácie vzdelávania využívaním medzipredmetových vzťahov, blokových foriem práce a iných synergických prístupov
5. implementácie princípov komplexného riadenia kvality do výchovno-vzdelávacieho procesu

Metódy a formy výučby majú stimulovať rozvoj poznávacích schopností študentov, podporovať ich cieľavedomosť, samostatnosť, tvorivosť. Uprednostňujeme také stratégie výučby, pri ktorých študent ako aktívny subjekt v procese má možnosť spolurozhodovať a spolupracovať, učiteľ zasa povinnosť nenútiť, ale motivovať, povzbudzovať a viesť študenta k čo najlepším výkonom, podporovať jeho aktivity všeobecne i v oblastiach zvýšeného študijného záujmu.

Konkrétne metódy a formy sa plánujú od úrovne učebných osnov nadol.

Organizačné podmienky výchovy a vzdelávania

Celodenné vyučovanie začína spravidla o 7,30 hod. Vyučovanie pre triedu môže začať aj ďalšou vyučovacou hodinou.

Základnou organizačnou jednotkou aj formou je vyučovacia hodina, ktorá trvá 45 minút. Vyučovacie hodiny sa môžu v niektorých predmetoch v rámci týždňa alebo dvoch týždňov spájať do dvojhodinových celkov ktoré trvajú 90 minút. Týždňová hodinová dotácia predmetu sa môže za dlhšie časové obdobie kumulovať do vyučovacích modulov. Tieto môžu mať formu intenzívneho kurzu, cvičenia, exkurzie, terénneho cvičenia alebo viacdňového kurzu. Na niektorých predmetoch alebo vybraných hodinách sa môžu triedy alebo skupiny ďalej deliť podľa vzdelávacích programov predmetov. Tvorba rozvrhu rešpektuje požiadavky, ktoré sú ustanovené v platnej legislatíve. Stravovanie žiakov je zabezpečené v jedálni ZŠ v areáli školy.

Vyučovací jazyk

Vyučovacím jazykom je slovenský jazyk.

Ako doplnkové a pomocné texty a materiály vo všetkých predmetoch sa môžu používať aj cudzojazyčné zdroje. Nedostatočná znalosť cudzieho jazyka však nesmie byť príčinou zaostávania v plnení vzdelávacích cieľov ani dôvodom zhoršenej klasifikácie žiaka.

Personálne zabezpečenie

Pedagogické úlohy štátneho vzdelávacieho programu a riadenie pedagogickej činnosti budú zabezpečovať pedagogickí zamestnanci so spôsobilosťou podľa platnej legislatívy. Všetci pedagogickí zamestnanci školy spĺňajú 100% kvalifikovanosť a odbornosť.

Škola si buduje systém pedagogicko-psychologického poradenstva spoluprácou s pedagogicko-psychologickou poradňou.

Pedagogické riadenie vychádza z maximálnej efektivity využitie odborného a výkonového potenciálu učiteľov a priority psychohygieny práce. Z tohto dôvodu zastupovanie za neprítomných učiteľov nemusí nutne vyžadovať odbornú a pedagogickú spôsobilosť.

Podporné činnosti pre pedagogických zamestnancov zabezpečuje technicko-informačný systém školy.

Technické, ekonomické a administratívne činnosti zabezpečuje škola  vlastnými nepedagogickými zamestnancami.

Pravidlá prijímania zamestnancov do pracovného pomeru upravuje riaditeľ interným predpisom. Škola zriaďuje funkcie výchovného poradcu, koordinátora drogových závislostí, koordinátora ŠkVP, koordinátora súťaží a olympiád, koordinátora pre predkladanie, prípravu a realizáciu projektov.

Materiálno technické a priestorové podmienky

Priestory a prevádzka školy sú v súlade s prevádzkovým poriadkom vydaným riaditeľom školy podľa § 10 Nariadenia vlády SR č. 362/2006 z. z.  a schváleným úradom štátneho lekára.

Výučba bude spravidla v budove Gymnázia Vrútky v triedach , odborných učebniach, laboratóriách a športových zariadeniach. Výučbu v iných priestoroch upravujú vzdelávacie programy predmetov. Tieto definujú tiež minimálne a optimálne technické a didaktické vybavenie predmetov. Prílohou vzdelávacích programov predmetov je aj učebnicová politika a portfólio učebných textov. Škola má zriadené moderné jazykové laboratórium cez ktoré zabezpečuje kvalitnú výučbu cudzích jazykov pre žiakov a širokú verejnosť. Prínosom je vybudovaná multimediálna učebňa, ktorú môžu využívať vyučujúci všetkých predmetov.

Pre optimálne využitie odborného a výkonového potenciálu učiteľov a priority psychohygieny práce škola udržuje sieť kabinetov. Pre žiakov má vybudované relaxačné priestory.

Štruktúra tried – kmeňové, odborné ( informatika ), laboratóriá ( fyzikálne, chemické, biologické, jazykové ) a multimediálna učebňa. Škola má vybudovanú vlastnú posilňovňu.

Podmienky ochrany bezpečnosti a zdravia

Škola venuje bezpečnosti práce a vzdelávania maximálnu pozornosť. Prevencia sa  sústreďuje do oblastí:

• Minimalizácia rizík
• Normotvorba
• Vzdelávanie

Povinnosť identifikovať aktuálne riziká a minimalizovať zistené riziká majú všetci zamestnanci. Identifikáciu  potenciálnych rizík zabezpečuje cez profesionálneho bezpečnostného technika dodávateľsky.

Celá problematika je zabezpečená internou smernicou – Vnútorný predpis na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov v škole, vypracovanou autorizovaným bezpečnostným technikom a schválenou riaditeľom školy.

V prevádzkovom poriadku je  upravený režim dňa, vrátane činností vedúcich k výchove a vzdelávaniu, stravovanie a pitný režim, ktoré musia v zariadeniach pre deti a mládež zohľadňovať vekové, fyzické a psychické osobitosti detí a mládeže.

Riaditeľ školy vydáva súbor interných predpisov zabezpečujúcich BOZ. Základ tvoria príslušné ustanovenia vnútorného poriadku, ďalej súbor poriadkov a pravidiel laboratórií, učební, vyučovania mimo budovy školy a podobne.

Vzdelávanie žiakov a zamestnancov zabezpečuje škola dodávateľsky, alebo vlastnými zamestnancami.

Odškodňovanie úrazov zabezpečuje škola cez poistnú zmluvu.

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia je zameraný na tri oblasti:

1. Hodnotenie žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

3. Hodnotenie školy

Úlohou   vnútroškolskej   kontroly   je   získanie   objektívnych  informácií  o úrovni a výsledkoch  práce  žiakov a tieto informácie využiť  na zefektívnenie výchovno-vzdelávacích výsledkov.

Vychádzame z metodického usmernenia MŠSR č. 15/2006-R, ktoré podrobne upravuje postup realizácie hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike, ktorý sa vykonáva v procese výchovy a vzdelávania v stredných škôl a podľa § 55 - 58 Školského zákona.

Metodické usmernenie upravuje postup pri

- uplatňovaní pravidiel hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl (ďalej len „žiaci“),

- uplatňovaní pravidiel správania žiakov,

- uplatňovaní opatrení vo výchove,

- celkovom hodnotení žiakov,

- komisionálnych skúškach.

Špecifiká hodnotenia v jednotlivých predmetoch upravujú vzdelávacie programy predmetov.

Strategickými cieľmi v tejto oblasti je:

- budovať jednotné systémy hodnotenia v rámci vzdelávacích oblastí,

- zadefinovať a kodifikovať indikátory hodnotenia,

- orientácia na indikátory výkonnosti.

Kontrolu vzdelávacích výsledkov overujeme v celoplošných testoch KOMPARO, PISA ako aj interným testovaním v jednotlivých predmetoch. Štatistické spracovanie výsledkov testovania, klasifikácie žiakov a výsledkov hodnotenia na maturitnej skúške nám umožňuje analyzovať úroveň vzdelávania za jednotlivé triedy, ročníky a školu a následne prijať opatrenia pre zlepšenie výsledkov.

1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

· neoddeliteľnou zložkou výchovno-vzdelávacieho procesu prebiehajúceho v škole je hodnotenie žiakov

· hodnotenie žiakov je bežnou činnosťou, ktorú učitelia v škole vykonávajú priebežne po celý školský rok, s cieľom poskytnúťžiakovi spätnú väzbu, ktorou získava dôležité informácie o tom, ako danú problematiku zvláda, čo sa naučil, v čom sa zlepšil, na čom ešte musí pracovať, v rámci hodnotenia žiak dostáva návod, ako má postupovať, aby svoje prípadné nedostatky odstránil

· základným princípom hodnotenia a klasifikácie je pozitívne hodnotenie, učiteľhodnotí skutočné znalosti a schopnosti žiaka a nehľadá medzery v jeho vedomostiach

· cieľom vzdelávania na gymnáziu je utváraťa postupne rozvíjaťkľúčové kompetencie a poskytovaťspoľahlivý základ všeobecného vzdelania a rozvoj osobnosti človeka, ktorý bude vybavený poznávacími a sociálnymi spôsobilosťami, mravnými a duchovnými hodnotami pre osobný a občiansky život, výkon povolania alebo pracovné činnosti, získavanie informácií a učenie sa v priebehu celého života

· pri hodnotení a pri priebežnej i celkovej klasifikácii učiteľuplatňuje primeranú náročnosťa pedagogický takt voči žiakovi

· pri celkovej klasifikácii prihliada učiteľk vekovým zvláštnostiam žiaka i k tomu, že žiak mohol v priebehu klasifikačného obdobia zakolísaťv učebných výkonoch pre určitú indispozíciu

· každému hodnoteniu musí záväzne predchádzaťjasné a zrozumiteľné oboznámenie žiaka s cieľmi vzdelávania a k nim náležiacimi kritériami hodnotenia; žiak má právo vedieť, v čom a prečo bude vzdelávaný a kedy, akým spôsobom a podľa akých pravidiel bude hodnotený

· sebahodnotenie žiaka je nielen neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia, ale je súčasne považované za jednu z významných kompetencií, ktorú chceme žiakov naučiť

· pre hodnotenie žiakov na konci polroka sa používajú známky; v priebehu vyučovacieho procesu možno využívaťaj slovné hodnotenie (prevažne ústnou formou)

Priebežné hodnotenie žiakov

a) Podklady pre hodnotenie a klasifikáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka metódy kontrolnej činnosti:

· diagnostické pozorovanie žiaka

· sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie

· komparácia

· rozbor dosahovaných vzdelávacích výsledkov žiakov

· analýza dosiahnutej úspešnosti písomných previerok

· rozhovor (štruktúrovaný, neštruktúrovaný) so žiakom, zákonným zástupcom žiaka

· prieskum

· testovanie

· dotazníková metóda

formy kontrolnej činnosti:

· rôzne druhy prezentovania a preverovania úrovne osvojených vedomostí (písomné, verbálne, grafické, praktické, pohybové) podľa ich povahy a špecifík

· konzultácie s ostatnými učiteľmi, prípadne s odbornými zamestnancami: školský psychológ, výchovný poradca

· hospitácie

· účasťna zasadnutiach poradných orgánov

· účasťna žiackych súťažiach

prostriedky kontrolnej činnosti:

· testy

· dotazníky

· pedagogická dokumentácia

· písomné a praktické práce žiakov

· hospitačný záznam

b) Pravidlá pre hodnotenie a klasifikáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka:

· žiak musí byťz predmetu pravidelne hodnotený počas celého školského roka

· výsledky jeho výkonov sú hodnotené v zmysle metodického pokynu MŠVVaŠ SR č. 21/2011, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR

· známky sú pravidelne zapisované do elektronickej žiackej knižky

· učiteľoznamuje žiakovi výsledok každej klasifikácie a poukazuje na klady a nedostatky hodnotených javov

· pri ústnom skúšaní oznamuje učiteľžiakovi výsledok hodnotenia okamžite

· výsledky hodnotenia písomných skúšok a praktických činností oznámi žiakovi najneskôr do 14 dní

· kontrolné písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľrovnomerne na celý školský rok, aby nedochádzalo k ich nadmernému nahromadeniu v určitých obdobiach

· skúšanie sa uskutočňuje zásadne pred kolektívom triedy (výnimka je možná len u žiakov s diagnostikovanou vývojovou poruchou, kedy je špecifický spôsob skúšania odporučený v správe od psychológa, špeciálneho pedagóga)

· o termíne písomnej skúšky, ktorá trvá dlhšie ako 30 minút, informuje učiteľžiakov vopred, termín takejto písomnej práce sa zaznačuje do triednej knihy zakrúžkovaním príslušného predmetu na stanovený deň, aby ostatní vyučujúci vedeli, že v ten deňuž žiak nemôže písaťinú veľkú písomku (z iných predmetov však môže byťžiak priebežne hodnotený, prípadne môže písaťkrátku päťminútovku z posledného učiva)

· učiteľje povinný viesťsústavnú evidenciu o každej klasifikácii žiaka tak, aby mohol doložiťsprávnosťcelkovej klasifikácie žiaka i spôsob získavania jednotlivých známok

· známky zapisuje do elektronickej žiackej knižky raz týždenne

· učiteľje povinný archivovaťpísomné práce žiakov a ďalšie podklady pre klasifikáciu celý školský rok (od 1. septembra do 31. augusta)

· učiteľdodržiava zásady pedagogického taktu (nehodnotí žiaka hneďpo návrate do školy po neprítomnosti v škole dlhšej ako jeden týždeň, v klasifikácii nezohľadňuje správanie žiaka)

· učiteľzaistí všetkým žiakom pri skúšaní rovnaké podmienky, a to v náročnosti zadaní otázok, v časovom rozsahu a priebehu skúšky

· v prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu žiaka informuje ihneďzákonných zástupcov žiaka prostredníctvom triedneho učiteľa

Polročná klasifikácia žiaka

· klasifikačný stupeňurčuje učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet

· v predmete, v ktorom vyučuje viacero učiteľov, určia výsledný stupeňspoločne po vzájomnej dohode

· pri určovaní klasifikačného stupňa posudzuje učiteľvýsledky práce žiaka objektívne, nesmie podliehaťžiadnemu vplyvu subjektívnemu ani vonkajšiemu

· pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita práce a učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol za celé klasifikačné obdobie, pričom sa prihliada na systematickosťv práci žiak, stupeň prospechu nesmie byťaritmetickým priemerom známok za príslušné obdobie

· prípady zaostávania žiakov v učení a nedostatky v ich správaní sa prerokujú v pedagogickej rade

· triedny učiteľje povinný oboznámiťostatných vyučujúcich s odporúčaniami psychologických vyšetrení, ktoré majú vzťah k spôsobu hodnotenia a klasifikácie žiaka

Klasifikácia a hodnotenie žiakov s vývojovými poruchami

· u žiaka so zmyslovou alebo telesnou poruchou, poruchou reči, špecifickou vývojovou poruchou učenia alebo správania sa pri jeho hodnotení a klasifikácii prihliada na charakter postihnutia

· učitelia rešpektujú odporučenia psychologických vyšetrení žiakov a uplatňujú ich pri klasifikácii a hodnotení správania sa žiakov

· učitelia volia vhodné a primerané spôsoby získavania podkladov pre klasifikáciu, ktoré zodpovedajú schopnostiam žiaka a na ktoré nemá porucha negatívny vplyv

· učitelia kladú dôraz na ten druh prejavu, v ktorom má žiak predpoklady podávaťlepšie výkony

Neklasifikovanie žiaka

· pokiaľučiteľnemá dostatočné podklady pre uzatvorenie klasifikácie, informuje o danej skutočnosti triedneho učiteľa a pedagogického zástupcu riaditeľa školy

· pri nedostatočných podkladoch pre uzatvorenie klasifikácie žiaka je žiak neklasifikovaný, riaditeľškoly nariadi komisionálnu skúšku podľa §57 ods. d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní

2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy

Úlohou   vnútro školskej   kontroly   je   získanie   objektívnych  informácií  o úrovni a výsledkoch  práce  školy,  pracovníkov a tieto informácie využiť  na zefektívnenie výchovno-vzdelávacej práce.

Systém hodnotenia zamestnancov je v princípe otvorený, avšak formulovaný s platnosťou na jeden školský rok. Spôsob kontroly je podrobne rozpracovaný v pláne práce školy na príslušný školský rok. Hlavný trend systému hodnotenia je od stanovovania kritérií a ich kontroly k samohodnoteniu.

Uskutočňuje sa v súlade so zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade so zákonom č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s plánom vnútroškolskej kontroly.

Obsah kontroly:

zamestnanci školy   - dodržiavanie zákonov, vyhlášok, nariadení a interných smerníc

                                - plnenie plánu práce školy

                                - dodržiavanie pracovného poriadku

                                - zabezpečenie plynulosti vyučovania a dodržiavanie pracovnej disciplíny

                                - dodržiavanie ZP, BOZP a PO

pedagogický úsek   - organzácia VVP

                                - ciele vzdelávania a výchovy, výsledky ich plnenia

                                - uplatnenie a plnenie učebných osnov, tvorba a realizácia  tematických  plánov

                                - hospitačnú činnosť zamerať na metódy, formy a prostriedky

                                - využitie materiálnych prostriedkov vo VVP

                                - vzťah učiteľ - žiak

       - dodržiavanie pracovného poriadku

 úsek hospodárenia  - efektívnosť  využitia finančných prostriedkov (čerpanie rozpočtu)

                                 - hospodárnosť  vynakladania materiálnych zdrojov a prostriedkov

                                 - šetrenie energiami

                                 - pracovné prostredie

Zameranie kontrolnej činnosti pedagogických zamestnancov:

· plnenie pracovných povinností – dodržiavanie pracovného poriadku, dodržiavanie vnútorného poriadku, vedenie pedagogickej dokumentácie, dodržiavanie pedagogicko organizačných pokynov MŠVVaŠ SR, dodržiavanie legislatívnych predpisov

· úroveňvyučovacieho procesu z hľadiska spôsobilostí a povinností učiteľa – kvalita vyučovacieho procesu, plnenie učebných osnov a vzdelávacích štandardov, odborný rast, ďalšie vzdelávanie

· stav a úroveňvýsledkov výchovy a vzdelávania – zabezpečovanie trvalého osvojenia základných poznatkov, úroveňvzdelávacích výsledkov objektívnym meraním zo strany vedenia školy, podpora nadaných a slabých žiakov a žiakov so špeciálymi výchovno-vzdelávacími potrebami, korektný a humánny prístup k preverovaniu a hodnoteniu vedomostí žiakov, mimovyučovacie aktivity a podujatia, rešpektovanie práv dieťaťa

Podklady pre kontrolu a hodnotenie pedagogických zamestnancov

metódy vnútornej kontroly:

· pozorovanie (voľné, štandardizované)

· rozhovor (štruktúrovaný, neštruktúrovaný, motivačno - hodnotiaci)

· dotazníková metóda

· rozbor (pedagogickej dokumentácie)

· analýza (dosiahnutej úspešnosti rôznych foriem prezentovania a preverovania úrovne osvojených vedomostí žiakov)

· prieskum (medzi žiakmi, rodičmi)

· komparácia

formy vnútornej kontroly:

· konzultácie

· hospitácie z hľadiska vedúceho pedagogického zamestnanca

· vzájomné hospitácie učiteľov v rámci predmetových komisií

· účasťna zasadaniach poradných a iných orgánov

· účasťna zasadaniach komisií školských orgánov, na žiackych súťažiach

prostriedky vnútornej kontroly:

· riaditeľský test

· dotazník

· anketa

· pedagogická dokumentácia (tlačivá vysvedčení, rozhodnutí, triedna kniha, triedny výkaz, katalógové listy)

· písomné a praktické práce žiakov

· hospitačné záznamy

3. Hodnotenie školy

Externé hodnotenie:

· analýza úspešnosti absolventov v prijímacích konaniach na VŠ

· analýza úspešnosti maturantov v externých maturitných skúškach

· účasťa umiestnenia v súťažiach a olympiádach

· analýza inšpekčných správ

· spätná väzba od rodičov žiakov, od absolventov školy, od zriaďovateľa, od vonkajších odborníkov

Interné hodnotenie:

· kvalita výsledkov žiakov v jednotlivých klasifikačných obdobiach

· analýza hospitačnej činnosti

· skupinové hodnotenie (vedenie školy + učitelia, žiaci, rodičia) – zvýšenie presnosti (validity)

· SWOT analýza – otvorené sebahodnotenie školy s cieľom označiťsilné a slabé stránky školy, možnosti (príležitosti – možná pomoc pri riešení problémov) a riziká (môžu brzdiť, ohroziťuskutočnenie cieľov, zámerov školy)

Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov

Kvalitný výkon činnosti pedagogických zamestnancov, ovplyvnený udržiavaním a  sústavným zvyšovaním profesijných kompetencií v procese kontinuálneho vzdelávania, je dôležitým predpokladom pre skvalitnenie ich vedomostného potenciálu a tým aj skvalitnenie výchovno – vzdelávacieho procesu na škole.

Vzdelávanie učiteľov súvisí priamo s pracovným zaradením učiteľov. Vychádza z princípov celoživotného vzdelávania a kariérneho poriadku. Plán osobného rastu, ktorý zahŕňa aj plán vzdelávania, si spracováva každý učiteľ podľa potrieb školy, vlastných profesijných potrieb a ponuky vzdelávacích inštitúcií.

S rastúcim tlakom na autonómny rozvoj školy zvnútra majú stále väčší význam tiež aktivity vzdelávania učiteľov realizované vo vnútri školy. Preferujeme to, že naši učitelia sa učia aj v škole, v ktorej pôsobia. Ide samozrejme o skúsenostné učenie prostredníctvom vlastného výchovno-vzdelávacieho procesu.

Učitelia sa môžu zúčastňovať na týchto typoch vzdelávania:

1. Adaptačné vzdelávanie, ktoré je určené pre začínajúcich pedagogických zamestnancov. Umožní im získať profesijné kompetencie potrebné na výkon činností samostatného pedagogického zamestnanca, ktoré nezíska absolvovaním študijného programu v požadovanom študijnom odbore. Za tento typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.

2. Aktualizačné vzdelávanie poskytne aktuálne poznatky a zručnosti potrebné na udržanie si profesijných kompetencií na štandardný výkon alebo na prípravu na vykonanie atestácie. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

3. Inovačné vzdelávanie umožní pedagogickým zamestnancom zdokonaliť si profesijné kompetencie potrebné na štandardný výkon pedagogickej činnosti. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity (okrem funkčného inovačného vzdelá-vania).

4. Špecializačné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie potrebné na výkon špecializovaných činností.  Pedagogickým zamestnancom – špecialistom je triedny učiteľ, výchovný poradca, kariérový poradca, uvádzajúci pedagogický zamestnanec, vedúci predmetovej komisie, koordinátor informatizácie, iný zamestnanec vykonávajúci špecializované činnosti určené riaditeľom, napríklad poradca pre vzdelávanie prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, špecialista na výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, koordinátor prevencie. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

5. Funkčné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie potrebné na výkon riadiacich činností vedúcich pedagogických zamestnancov. Vedúcim pedagogickým zamestnancom je riaditeľ a zástupca riaditeľa. Za tento typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.

6. Kvalifikačné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie požadované na doplnenie kvalifikačných predpokladov alebo splnenie kvalifikačného predpo-kladu na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

Keďže snahou školy je dosiahnuť kvalitné a efektívne vzdelávanie žiakov učiteľmi, vedenie školy podporuje účasť pedagogických zamestnancov školy na ďalšom vzdelávaní.

Podmienky na výchovu a vzdelávanie detí so ŠVVP

Našim cieľom je umožniť maximálny osobnostný rozvoj handicapovaných ľudí, ich začlenenie do spoločnosti a ich plnohodnotnú sebarealizáciu v rámci ich znevýhodnenia.

Máme viacročné skúsenosti  so zaraďovaním žiakov so ŠVVP do vyučovacieho procesu.  Škola má ustanoveného koordinátora ŠVVP – výchovný poradca, ktorý zabezpečuje v súčinnosti s inštitúciami pedagogicko - psychologického poradenstva, prostredníctvom PZR a triednych profesorov vytváranie potrebných podmienok pre vzdelávanie detí so ŠVVP. Identifikuje limity školy (bariéry, organizačné,...) a odporúča vedeniu školy opatrenia na ich minimalizáciu.

Pri zabezpečení výučby pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami škola postupuje v zmysle § 2 písmeno i) zákona 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

· žiaci so ŠVVP sú na Gymnáziu J. C. Hronského integrovaní v triedach určených pre žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb

· o integrovaní žiaka so ŠVVP rozhoduje riaditeľškoly na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa, kde je uvedené, či ŠVVP vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia alebo intelektového nadania

· formulár Návrh na prijatie žiaka so ŠVVP v školskej integrácii je súčasťou dokumentácie žiaka, poskytuje komplexný obraz o osobnosti žiaka, o jeho vývine až po ukončenie strednej školy

· za komplexné vyplnenie Návrhu na prijatie zodpovedá riaditeľškoly, pri vyplňovaní spolupracuje triedny učiteľ, zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, psychológ a zákonný zástupca žiaka

· zabezpečením výučby pre žiakov so ŠVVP sa rozumie: úprava podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní (individuálne konzultácie, rešpektovanie zníženého pracovného tempa, úľavy pri hodnotení a klasifikácii, špeciálne zadávané úlohy), ktoré vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia alebo nadania konkrétneho žiaka, s cieľom rozvíjaťschopnosti, osobnosťžiaka a dosiahnuťprimeraný stupeňvzdelania a začlenenia do spoločnosti

· žiak so ŠVVP je vzdelávaný podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola (triedny učiteľ, vyučujúci konkrétnych predmetov) v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva

· individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie individuálne integrovaného žiaka so ŠVVP podľa § 11 ods. (10) d) zákona č. 245/2008 Z. z., obsahuje základné informácie o žiakovi a vplyve jeho diagnózy na výchovno-vzdelávací proces, požiadavky na úpravu prostredia triedy, učebných postupov, učebných plánov a učebných osnov, na organizáciu vzdelávacieho procesu, požiadavky na zabezpečenie kompenzačných pomôcok,špeciálnych učebných pomôcok a personálnej pomoci

· ak je potrebné žiakovi so ŠVVP prispôsobiťobsah a formy vzdelávania v niektorých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci v spolupráci so špeciálnym pedagógom ako súčasťindividuálneho výchovno-vzdelávacieho programu Úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu

· zákonný zástupca žiaka je s individuálnym výchovno-vzdelávacím programom dieťaťa oboznámený

· pre nadaných žiakov sú v rámci individuálneho prístupu zadávané aktivity, projekty na ďalšie rozvíjanie schopností

· nadaní žiaci sú vedení k aktívnej účasti v súťažiach, v olympiádach

· žiaci so ŠVVP môžu svoje schopnosti rozvíjaťaj v rozmanitej krúžkovej činnosti, ktorú škola ponúka

· na konci školského roka triedny učiteľvypracuje posudok stavu základných školských vedomostí a zručností žiaka so ŠVVP, kde uvedie mieru osvojenia vedomostí a zručností podľa vzdelávacích štandardov pre daný ročník a predmet, v ktorom sa prejavujú vplyvy postihnutia alebo narušenia; vypracuje komplexné hodnotenie žiaka so ŠVVP, kde charakterizuje osobitosti žiaka a školský prospech, zaznamená zmeny, problémy, pochvaly, konzultácie s inými pedagógmi, s rodičmi, zápisy o pedagogickom pozorovaní