Mesto Vrútky zriaďovateľ

Školský vzdelávací program

Gymnázium JCH M.R.Štefánika 1 038 61 Vrútky

 

Školský vzdelávací program

Spojená škola, Ulica M.R. Štefánika 1, 03861 Vrútky

organizačná zložka - Gymnázium Jozefa Cígera Hronského

 

                      

Školský vzdelávací program (ŠkVP)

Gymnázium Jozefa Cígera Hronského

Kód školy: 651014

Študijný odbor: gymnázium kód:  7902J00       

Stupeň vzdelania: ISCED 3A

Dĺžka štúdia: štvorročná

Vyučovací jazyk: slovenský 

Študijná forma: denná

Druh školy: štátna   

 Predkladateľ:

Názov školy: Spojená škola, Ulica M.R. Štefánika 1, 03861 Vrútky

organizačná zložka - Gymnázium Jozefa Cígera Hronského

 Adresa: M.R. Štefánika 1 , 038 61 Vrútky

IČO: 42434718

Riaditeľ školy: PaedDr. Erika Repková

Koordinátor pre tvorbu ŠkVP: Mgr. Jaroslav Budz

Zriaďovateľ:

Názov:  Mesto Vrútky

Adresa: Námestie S. Zachara

 

Platnosť dokumentu od:  1. septembra 2016

Vypracovaný na základe zákona NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade so štátnym vzdelávacím  programom   schváleným  na  gremiálnej  porade  ministra  školstva 19. júna 2008 a inovovaným štátnym vzdelávacím programom zverejneným pod číslom 2015-7846/10840:1-10B0 s platnosťou od 1. septembra 2015

Bol prerokovaný v pedagogickej rade školy dňa 12.9.2016.

 Vo Vrútkach dňa 14. septembra 2016

                                            PaedDr. Erika Repková v.r.

                                                                                                      riaditeľka školy

Obsah

 

I. Úvodná stránka  ŠkVP

Názov vzdelávacieho programu...................................................................................................... 1

Predkladateľ..................................................................................................................................... 1

Zriaďovateľ:..................................................................................................................................... 1

Platnosť dokumentu: ....................................................................................................................... 1

II. Všeobecná charakteristika školy.................................................................................................. 3

Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania........................................................ 4

Hodnoty školy.................................................................................................................................. 4

III. Charakteristika školského vzdelávacieho programu

Stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu.................... 4

Profilácia školy..................................................................................................................................... 4

Profil absolventa

Profil absolventa školy..................................................................................................................... 5

Charakteristika a kompetencie absolventa ...................................................................................... 7

Prijímanie na štúdium........................................................................................................................... 8

Ukončovanie štúdia - Organizácia maturitnej skúšky.......................................................................... 8

IV. Vzdelávacie oblasti....................................................................................................................... 9

Prierezové témy................................................................................................................................ 9

Dĺžka štúdia a formy štúdia........................................................................................................... 10

V. Učebný plán.................................................................................................................................. 11

Učebné osnovy................................................................................................................................... 11

Vzdelávací program predmetu a ďalšia pedagogická dokumentácia

Vzdelávacie štandardy................................................................................................................... 11

Metódy a formy vyučovania.............................................................................................................. 12

Organizačné podmienky výchovy a vzdelávania............................................................................... 12

Vyučovací jazyk................................................................................................................................. 12

Personálne zabezpečenie.................................................................................................................... 12

Materiálno technické a priestorové podmienky.................................................................................. 13

Podmienky ochrany bezpečnosti a zdravia........................................................................................ 13

VI. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia žiakov................................................................................ 14

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy........................................................... 16

Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov............................................ 18

Podmienky na výchovu a vzdelávanie detí so ŠVVP........................................................................ 19

 

 Prílohy:  

1. Vzdelávacie oblasti predmetov a programy predmetov
2. Učebný plán
3. Učebné osnovy – elektronická podoba

 

 Charakteristika školy

1. septembra 1958 sa začína písať história školy. Jej prvý názov bol Jedenásťročná stredná škola. Po školskej reforme v roku 1960 sa mení názov na Stredná všeobecnovzdelávacia škola s trojročnou dennou formou štúdia. Prvým sídlom školy bola budova v centre mesta na ulici Cyrila a Metoda. Základy nového areálu za riekou Turiec sa položili v roku 1961 a o dva roky sa škola presťahovala do nových priestorov. Na základe zákona o gymnáziách sa označenie školy v roku 1970 mení na Gymnázium a dĺžka dennej formy štúdia sa predlžuje na 4 roky. V roku 1984 bol pristavený nový pavilón, ktorý dal škole konečnú podobu. Rozhodnutím MŠVVaŠ SR bola škola vyradená zo siete škôl a zaradená do Spojenej školy, Ulica M.R. Štefánika1 ako jej organizačná zložka. Škola počas svojej existencie prechádzala pod viacerých zriaďovateľov a v súčasnosti spadá pod Mesto Vrútky. Je riadená  Odborom školstva pri Mestskom úrade.

Škola je jedinou strednou školou v meste Vrútky. V okrese Martin sme  jednou zo štyroch škôl gymnaziálneho typu. Škola pokrýva veľkú spádovú oblasť  na severe regiónu.

Tvoria ju obce : Varín, Strečno, Lipovec, Turčianske Kľačany, Sučany, Krpeľany, Šútovo, Kraľovany, Turčianska Štiavnička, Podhradie a Strečno. Prevažné zastúpenie žiakov je z Martina a Vrútok, ale aj okolitých obcí v okrese Martin.

Mestské časti : Martin 8 - Priekopa, Martin – Záturčie.

Mestá : Vrútky, Martin.

Škola je situovaná v Spojenej škole na ulici M.R. Štefánika 1 v blízkosti autobusovej aj železničnej stanice.

 Kapacita školy je 120 žiakov s počtom 4 triedy.

Charakteristika školského vzdelávacieho programu

Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania

Cieľ a poslanie výchovy a vzdelávania sú definované hodnotami školy, profiláciou školy a profilom absolventa školy:

Hodnoty našej školy

-         že úcta k sebe a iným je znakom našej školy

-        že študentov vedieme :    k sebarealizácii a k seba presadeniu

                                                k zdravému a primeranému sebavedomiu

                                                k schopnosti naplno sa uplatniť v živote

-         že rozvíjame talent a nadanie každého študenta

-         že sa veľkou mierou podieľame na výchove a vzdelávaní študentov, ktorí budú úspešní v ďalšom štúdiu na VŠ a uplatnia sa v živote

-         že v našej škole študent získa vedomosti, skúsenosti a zručnosti, ktoré mu umožnia plnohodnotný život v demokratickej spoločnosti 

Vízia školy

 Vybudovať  školu, kde výchova a vzdelávanie bude prebiehať  v prostredí, v ktorom kvalita komunikácie vytvára úroveň medziľudských vzťahov, kde sa dáva dôraz na vyváženosť, harmonickosť, integritu výchovy osobnosti, jej intelektuálny, citový, charakterový a mravný rozmer, kde sa chápe osobnosť  žiaka ako bytosť  slobodná, činná, tvorivá a zodpovedná, kde výchovné prostredie nie je chápané iba ako priestor získavania nových poznatkov, ale je prostredím kde dospievajúci mladý človek dokáže chápať a rozumieť svojmu postaveniu v spoločnosti a svetu prírody, poznáva seba samého.

 

Naša škola = centrum výchovy a vzdelávania študentov - rodičov - učiteľov.

Stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu.

Žiak po absolvovaní školského vzdelávacieho programu a úspešnom vykonaní maturitnej skúšky dosiahne vzdelanie na úrovni 3.A podľa ISCED

Profilácia školy

Škola sa profiluje ako škola v plnej miere využívajúca dvojúrovňový vzdelávací model. V ňom poskytuje všeobecné vzdelanie v rozsahu všeobecnej zložky profilu absolventa, kde si buduje imidž školy garantujúcej kvalitné jazykové vzdelanie a ekologické cítenie s hlbokou úctou k vlastným tradíciám a vlasti. V špecifickej individuálnej časti vzdelávania spája právo žiaka na slobodnú voľbu vzdelávacej cesty s rozumnou profesijnou orientáciou s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň naplnenia špecifickej zložky profilu absolventa.

Škola sa chce profilovať ako univerzálna vzdelávacia inštitúcia pripravujúca absolventov na štúdium na všetkých typoch vysokých škôl. Vo všeobecnej zložke profilu absolventa rozvíja primárne všeobecné kľúčové kompetencie (profil absolventa podľa ŠtVP) a to v časovej dotácii štátneho vzdelávacieho programu rozšírenej o „posilňujúce hodiny“. V špecifickej zložke profilu absolventa  rozvíja primárne špecifické kompetencie – obsah a metódy  predmetu (vedného odboru) a to v rozsahu a štruktúre podľa voľby žiaka. Žiak si volí svoju vzdelávaciu cestu z ponuky školy. Ponuka školy vychádza zo záujmu žiakov a je determinovaná finančnými a organizačnými možnosťami školy.

Profil absolventa

Všeobecná zložka profilu absolventa Gymnázia J.C. Hronského určuje ideál ku ktorému smeruje základná výchova obsiahnutá v celom komplexe školského vzdelávacieho programu predstavujúceho spoločný základ určený všetkým žiakom.

 Profil absolventa Gymnázia vo Vrútkach vychádza z profilu absolventa gymnaziálneho vzdelávania podľa štátneho vzdelávacieho programu.  Podľa neho má žiak na úrovni svojich možností rozvinuté tieto kľúčové spôsobilosti (kompetentnosti):

  1 spôsobilosť k celoživotnému učeniu sa

1.1  dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa,

1.2.        dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj,  tvorivo ich spracovať a prakticky využívať,

1.3.        uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja,

1.4.        kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti, 

 2 sociálne  komunikačné spôsobilosti

2.1.       dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní informácií rôzneho typu, jeho ústny a písomný prejav je adekvátny situácii a účelu uplatnenia,

2.2.        efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie,

2.3.        vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, používa odborný jazyk,

2.4.        dokáže primerane komunikovať v materinskom a v dvoch cudzích jazykoch,

2.5.    chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti, 

 3 spôsobilosť  riešiť problémy 

3.1.      uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analyticko-kritickom a tvorivom myslení,

3.2.    je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a  využívaniu rôznych, aj inovatívnych postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov,

3.3.     poznáva pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu zvažovať úrovne ich rizika,

3.4.    dokáže konštruktívne a kooperatívne riešiť  konflikty,

 4 spôsobilosti občianske

4.1.      uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie,

4.2.     vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti,

4.3.    uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva k naplneniu práv iných,

4.4.    je otvorený kultúrnej a  etnickej rôznorodosti, 

4.5.    zainteresovane sleduje a posudzuje  udalosti a vývoj verejného života, zaujíma k nim      stanoviská a aktívne podporuje udržanie  kvality životného prostredia,

  

 5 spôsobilosti sociálne a personálne

5.1.      reflektuje vlastnú identitu,   buduje si vlastnú  samostatnosť/nezávislosť ako člen celku,

5.2.   na základe sebareflexie si svoje ciele a priority stanovuje v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami,

5.3.    efektívne spolupracuje v skupine, uvedomuje si svoju zodpovednosť v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných  cieľov,

5.4.    dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a  uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medzi osobných vzťahoch,

 6 spôsobilosti pracovné

6.1.     dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov,

6.2.      je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny,

6.3.     chápe princípy podnikania a zvažuje svoje predpoklady pri jeho plánovaní a uplatnení,

6.4.     dokáže získať a využiť informácie o vzdelávacích a pracovných príležitostiach,

 

 7 spôsobilosti vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry 

7.1.    dokáže sa vyjadrovať na vyššom stupni umeleckej gramotnosti prostredníctvom vyjadrovacích prostriedkov výtvarného a hudobného  umenia,

7.2.    dokáže orientovať sa v umeleckých druhoch a štýloch a používať ich hlavné vyjadrovacie prostriedky,

7.3.    uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote a v živote celej spoločnosti,

7.4.    cení si a rešpektuje umenie a kultúrne historické  tradície,

7.5.    pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), 

7.6.    správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám,

7.7.    je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr,

 

 8 spôsobilosti uplatňovať základ matematického myslenia   a základné schopnosti   poznávať  v oblasti vedy a techniky

8.1.     používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách,

8.2.    používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky),

8.3.    používa základy  prírodovednej gramotnosti, ktorá  mu umožní robiť prírodovedne podložené úsudky a vie použiť získané operačné vedomosti  na úspešné riešenie problémov,

 

 9 Spôsobilosti v oblasti informačných a komunikačných technológií

9.1.    kriticky používa technológie informačnej spoločnosti pri vyučovaní a učení sa, vo voľnom čase a na komunikáciu (používa počítač na získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu informácií a na komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu), rozumie a používa primerane zložité postupy a algoritmy

9.2.    uvedomuje  si rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,

9.3.    rozumie príležitostiam a možným rizikám, ktoré sú spojené s využívaním internetu a inej digitálnej komunikácie

 

 10 spôsobilosti smerujúce k iniciatívnosti  a podnikavosti 

10.1.    schopnosť inovovať  zaužívané postupy pri riešení úloh,  plánovať a riadiť nové projekty so zámerom dosiahnuť ciele,  a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote.

 

 

  

Charakteristika a kompetencie absolventa Gymnázia J.C. Hronského

 

Predpokladá sa vnútorne hlboký záujem o poznanie, sebavzdelávanie a zodpovednosť. Žiakom je vštepované, že dobré vzdelanie je majetkom, ktoré človeku zostane aj keby  v živote stroskotal a prišiel  o všetko.

 Absolvent Gymnázia J.C. Hronského je pripravovaný predovšetkým pre štúdium na vysokých školách všetkých smerov, resp. ďalších typov terciárneho vzdelávania. Vďaka svojmu všeobecnému vzdelanostnému základu môže nájsť aj okamžité uplatnenie na trhu práce ako značne univerzálna a adaptabilná pracovná sila, ktorá sa flexibilne prispôsobuje novo vznikajúcim a meniacim sa požiadavkám na trhu práce. Prehĺbená jazyková príprava je ideálna pre prípadné uplatnenie v zahraničí.

Absolvent Gymnázia J.C. Hronského je rozvinutá osobnosť. Prechádza povinným všeobecno -vzdelávacím základom, vďaka ktorému disponuje uceleným a širokým všeobecným rozhľadom, a má nadpriemerné vedomosti, poznatky, zručnosti a kompetencie v odboroch vybraných podľa svojho ďalšieho zamerania. Tieto zručnosti získa vďaka možnosti voľby z rozsiahlej ponuky povinne voliteľných a nepovinných predmetov. Spôsobom svojho myslenia, svojimi schopnosťami a vedomosťami v ničom nezaostáva za absolventmi škôl podobného typu v krajinách Európskej únie.

Má vytvorené množstvo príležitostí a šancí, aby si v priebehu gymnaziálneho vzdelávania osvojil kľúčové kompetencie a naučil sa vďaka ním vhodne zaobchádzať so svojimi vedomosťami, zručnosťami a schopnosťami.

V priebehu štúdia má vytvorené náročné a motivujúce študijné prostredie, kde sa uplatňujú  prístupy a metódy výučby podporujúce tvorivosť a kritické myslenie, pohotovosť a samostatnosť žiaka, využívajú sa spôsoby diferencovanej výučby, nové organizačné formy, zaraďujú sa integrované predmety apod.

Nadaný žiak má dobrú možnosť rozvíjať svoj talent a svoje schopnosti. Otvorene  vo vecnej a objektívnej diskusii vyjadruje svoje názory a bez skresľujúcich obmedzení poznáva minulý i súčasný svet. Predpokladá sa vnútorne hlboký záujem o poznanie, sebavzdelávanie a zodpovednosť. Žiakom je vštepované, že dobré vzdelanie je majetkom, ktoré človeku zostane aj keby  v živote stroskotal a prišiel  o všetko.

 Tento profil absolventa tvorí základ všeobecnej zložky profilu absolventa. Spôsobilosti v ňom formulované tvoria základ učebných osnov predmetov a ďalšieho pedagogického plánovania.

 Všetky kompetencie sú rozpracované prostredníctvom výkonových štandardov, v ktorých je zadefinovaná cieľová požiadavka a vzdelávací výstup.

 Pokiaľ využije podmienky, možnosti a šance, ktoré škola v priebehu štúdia ponúka, je absolvent Gymnázia J.C. Hronského pripravený a schopný:

 

1. Uvedomiť si svoje prednosti a kvality i rezervy a hranice, poznať svoje sklony a dispozície.
2. Uvedomovať si svoje hodnotové hierarchie, zaujímať samostatné a zodpovedné postoje.
3. Rozvíjať kompetencie, ktoré mu umožnia efektívnejšie sa učiť a pripravia ho na život, ktorý ho čaká na vyššom stupni školy, v súkromnom alebo profesijnom živote.
4. Zodpovedne rozhodnúť o svojej ďalšej profesijnej orientácii a uchádzať sa o ďalšie štúdium na odpovedajúcej vysoké škole v SR aj v zahraničí.
5. Aktívne komunikovať slovom aj písmom najmenej dvoma cudzími jazykmi, z ktorých v prvom bude mať také vedomosti, ktoré možno objektívne overiť nezávislou certifikovanou skúškou.
6. Aplikovať poznatky z ekonómie a práva
7. Používať matematické modely a nástroje
8. Používať poznatky získané vo všetkých predmetoch
9. Bežne používať informačné a komunikačné technológie

10.  Poznať základné zákonitosti spoločenského vývoja v podmienkach európskej kultúry a riadiť sa nimi pri hodnotení spoločenských javov.

11.  Poznať základné zákonitosti prírody a používať ich pri riešení reálnych situácií.

12.  Poznať svetové i národné kultúrne dedičstvo, podmienky a motívy jeho vzniku.

13.  Mať historické vedomie, ujasnenú kultúrnu, etnickú a regionálnu identitu.

14. Rozvíjať a chrániť svoje fyzické, duševné a sociálne zdravie a byť za ne zodpovedný.

15.  Riešiť problémy samostatne alebo v tíme.

 

Prijímanie na štúdium

Škola pri prijímaní na štúdium vychádza z platnej legislatívy v zmysle § 62 – 71 školského zákona. Vychádza z toho, že vzdelávanie je služba, ktorú škola ponúka a žiak/rodič si z rôznych ponúk vyberá tú, ktorá je najbližšie k jeho predstavám a schopnostiam.

Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie a splnil podmienky prijímacieho konania.

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží najneskôr do 30. júna návrh na počet tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku zriaďovateľovi školy.

Zriaďovateľ rozhodne o návrhu počtu tried prvého ročníka pre nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra, ak záujem žiakov výrazne prevyšuje určený počet tried, upraví zriaďovateľ počet tried prvého ročníka, s výnimkou počtu tried gymnázií s osemročným vzdelávacím programom, do začiatku termínu konania prijímacích skúšok.

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Tieto údaje zverejní o 31. marca. Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, jej obsah a rozsah. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre oba termíny prijímacieho konania. Pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.

Pri prijímaní žiaka, ktorý v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka základnej školy dosiahol v každom predmete samostatne úspešnosť najmenej 90 %, rozhoduje riaditeľ školy bez prijímacej skúšky.

Riaditeľ strednej školy odošle rozhodnutie o prijatí žiaka bez prijímacej skúšky najneskôr 10 dní pred termínom konania prijímacích skúšok.

 

Ukončovanie štúdia - Organizácia maturitnej skúšky

 Spôsob ukončovania štúdia na stredných školách ustanovuje vyhláška č. 318 MŠSR z 23. júla 2008 o ukončovaní štúdia na stredných školách s platnosťou od 1. septembra 2008.

Štúdium na škole sa ukončuje maturitnou skúškou podľa platnej legislatívy. Dokladom o vzdelaní je vysvedčenie z maturitnej skúšky.

Maturitnú skúšku na gymnáziu tvoria štyri predmety.

Predmety maturitnej skúšky pre gymnáziá sú

a) slovenský jazyk a literatúra,

b) povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

c) voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných alebo spoločenskovedných alebo ostatných  predmetov,

d) ďalší voliteľný predmet

Žiak, ktorý začal štúdium na strednej škole najneskôr v školskom roku 2012/2013, vykoná maturitnú skúšku z predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk na jazykovej úrovni  B2 Spoločného európskeho referenčného rámca.

 

Učebný plán

Učebný plán určuje využitie hodinovej dotácie štátneho aj školského vzdelávacieho programu pre jednotlivé vzdelávacie oblasti a predmety a tiež určuje formy výchovy a vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a predmetoch. V učebnom pláne sú rozlíšené predmety a hodiny zabezpečujúce štátny vzdelávací program a predmety a hodiny ktoré ponúka škola.

Učebný plán je podľa pokynov ministerstva školstva rozpracovaný pre prvý, druhý a tretí,  štvrtý ročník v štvorročnom štúdiu / viď príloha č.2/

Vzdelávacie oblasti

Vzdelávacie oblasti sú určené štátnym vzdelávacím programom a tvoria ich predmety určené štátnym vzdelávacím programom alebo školou. Podrobná tabuľka predmetov v jednotlivých vzdelávacích oblastiach s vyznačením predmetov ktoré zaviedla škola je v prílohe 1.

 

Vzdelávacia oblasť	Predmety určené štátnym vzdelávacím programom
Jazyk a komunikácia	slovenský jazyk a literatúra
	prvý cudzí jazyk
	druhý cudzí jazyk
Matematika a práca s informáciami	matematika
	informatika
Človek a príroda	fyzika
	chémia
	biológia
Človek a spoločnosť	dejepis
	geografia
	OBČIANSKA NÁUKA
Človek a hodnoty	etická výchova
	náboženská výchova
Umenie a kultúra	umenie a kultúra
Zdravie a pohyb	telesná  a športová výchova

 

Prierezové témy

Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové témy, ktoré sa spravidla prelínajú cez vzdelávacie oblasti. Prierezové témy je možné realizovať viacerými formami - ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích predmetov, ako samostatný učebný predmet v rámci rozširujúcich hodín (pri profilácii školy), vhodná je forma projektu (v rozsahu počtu hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívnou formou kurzu. Nevyhnutnou podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Na úrovni vyššieho sekundárneho vzdelávania zavádza Štátny vzdelávací program prierezové témy:

 REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA

MEDIÁLNA VÝCHOVA

OSOBNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

 

Prierezové témy sú začlenené do predmetov podľa obsahu a sú uvedené v učebných osnovách jednotlivých predmetov. Prierezové témy sa prelínajú cez vzdelávacie oblasti a realizujú sa ako integrovaná súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania.

Predmet ⇒ Prierezová téma ⇓

SjL

Cj

B

F

Ch

Gg

M

Inf

D

On

Ev Nv

UmK

TaŠv

REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA

x

x

x

x

x

x

x

MEDIÁLNA VÝCHOVA

x

x

x

x

x

x

OSOBNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

x

x

x

x

x

x

x

x

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

x

x

x

x

x

x

x

OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

x

x

x

x

x

x

TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

x

x

x

x

x

x

x

x

x

x

x

x

MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

x

x

x

x

x

x

x

x

 

Cieľom multikultúrnej výchovy je výchovné pôsobenie zamerané na rozvoj chápania iných kultúr,  ana rozvoj medziľudskej tolerancie. Multikultúrna výchova je začlenená do učebného plánu ako samostatný predmet v 1. ročníku a taktiež v predmetoch dejepis, geografia, etická výchova, občianska náuka, cudzie jazyky.

 Cieľom regionálnej výchovy a tradičnej ľudovej kultúry je, aby žiaci získali širší prehľad z histórie a rozvoja svojho regiónu ako aj geografie a tradičnej ľudovej kultúry. Prierezová téma je začlenená do predmetov : dejepis, geografia, slovenský jazyk, občianska náuka, cudzie jazyky.

 Cieľom mediálnej výchovy je rozvinúť u žiakov schopnosť využívať médiá a ich produkty, aby  poznali a chápali pravidlá fungovania  „mediálneho sveta“ a zmysluplne, selektívne ich využívali. Táto prierezová téma je začlenená do predmetov : slovenský jazyk a literatúra, etická výchova, umenie a kultúra, občianska náuka, dejepis a geografia, informatika, fyzika. 

Cieľom prierezovej témy osobnostný a sociálny rozvoj, je  rozvíjať u žiakov sebareflexiu  /rozmýšľať o sebe/, sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, sebavzdelávanie a osobný život. Je začlenená do všetkých predmetov. 

Cieľom environmentálnej výchovy  je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi. Pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prírode. Environmentálna výchova je začlenená do predmetov : biológia, fyzika, chémia, informatika, geografia.  

 Prierezová téma ochrana života a zdravia sa realizuje prostredníctvom predmetov štátneho vzdelávacieho programu a  je zároveň obsahom samostatných organizačných foriem vyučovania – účelových cvičení a kurzu na ochranu života a zdravia. Cieľom oblasti je formovať vzťah žiakov k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež života a zdravia iných ľudí. Účelové cvičenia sú osobitnou formou vyučovania učiva ochrany života a zdravia. Integrujú spôsobilosti žiakov v povinných učebných predmetoch, rozširujú ich a upevňujú. Organizuje sa 2x ročne pre žiakov 1. a 2. ročníka v mesiaci október a máj a 1x ročne pre 3. ročník v mesiaci jún. 

Cieľom tvorby projektu a prezentačných zručností je rozvíjať spôsobilosti tak, aby žiaci vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba ale aj prácu v skupine. Prierezová téma je začlenená do všetkých predmetov.

Dĺžka štúdia a formy štúdia

Štúdium trvá štyri roky.

Škola poskytuje vzdelávanie v dennom štúdiu. Denné štúdium sa zabezpečuje celodenným štúdiom,

Učebné osnovy

Učebné osnovy obsahujú kľúčové kompetencie (spôsobilosti), tematické celky a témy na ktorých sa budú rozvíjať a orientačnú časovú dotáciu na ich absolvovanie. Učebné osnovy predmetov sú v prílohe č. 3 

Vzdelávací program predmetu a ďalšia pedagogická dokumentácia

Vzdelávací program predmetu rozpracováva učebné osnovy a obsahuje:

1. kľúčové kompetencie
2. tematické celky a témy na ktorých sa budú rozvíjať
3. orientačnú časovú dotáciu na absolvovanie tém
4. obsahový štandardov
5. výkonový štandard
6. indikátory dosiahnutia štandardov
7. spôsoby hodnotenia

Vo vzdelávacom programe predmetu sú rozlíšené témy a štandardy štátneho vzdelávacieho programu a témy a štandardy určené školou.

Vzdelávací program predmetu si učiteľ ďalej rozpracuje do časových a metodických plánov a príprav na vyučovanie. Táto dokumentácia nemá predpísanú formu a je plne podriadená princípu slobody učiteľa vo výbere metód a princípu individuálneho tempa žiakov. Učitelia ju v priebehu roka upravujú aby reagovala na skutočné napĺňanie obsahových a výkonových štandardov.

Vzdelávacie štandardy

Vzdelávacie štandardy sú dvojúrovňové. Vzdelávacie štandardy určené štátnym vzdelávacím programom a vzdelávacie štandardy určené školským vzdelávacím programom. Obidve úrovne sa skladajú z obsahového štandardu a výkonového štandardu a sú uvedené vo vzdelávacom programe predmetu alebo vzdelávacom programe vzdelávacej oblasti.

Metódy a formy vyučovania

Metódy a formy vyučovania vychádzajú z princípov:

1. profesionality a slobody učiteľa pri výbere výchovno-vzdelávacích metód
2. preferencie aktívneho učenia sa
3. cieľavedomého rozvíjania všetkých poznávacích funkcií
4. intenzifikácie vzdelávania využívaním medzipredmetových vzťahov, blokových foriem práce a iných synergických prístupov
5. implementácie princípov komplexného riadenia kvality do výchovno-vzdelávacieho procesu

 

Metódy a formy výučby majú stimulovať rozvoj poznávacích schopností študentov, podporovať ich cieľavedomosť, samostatnosť, tvorivosť. Uprednostňujeme také stratégie výučby, pri ktorých študent ako aktívny subjekt v procese má možnosť spolurozhodovať a spolupracovať, učiteľ zasa povinnosť nenútiť, ale motivovať, povzbudzovať a viesť študenta k čo najlepším výkonom, podporovať jeho aktivity všeobecne i v oblastiach zvýšeného študijného záujmu.

Konkrétne metódy a formy sa plánujú od úrovne učebných osnov nadol.

Organizačné podmienky výchovy a vzdelávania

Celodenné vyučovanie začína o 7,45 hod. Vyučovanie pre triedu môže začať aj ďalšou vyučovacou hodinou.

Základnou organizačnou jednotkou aj formou je vyučovacia hodina, ktorá trvá 45 minút. Vyučovacie hodiny sa môžu v niektorých predmetoch v rámci týždňa alebo dvoch týždňov spájať do dvojhodinových celkov ktoré trvajú 90 minút. Týždňová hodinová dotácia predmetu sa môže za dlhšie časové obdobie kumulovať do vyučovacích modulov. Tieto môžu mať formu intenzívneho kurzu, cvičenia, exkurzie, terénneho cvičenia alebo viacdňového kurzu. Na niektorých predmetoch alebo vybraných hodinách sa môžu triedy alebo skupiny ďalej deliť podľa vzdelávacích programov predmetov. Tvorba rozvrhu rešpektuje požiadavky, ktoré sú ustanovené v platnej legislatíve. Stravovanie žiakov je zabezpečené v areáli školy.

Vyučovací jazyk

Vyučovacím jazykom je slovenský jazyk.

Ako doplnkové a pomocné texty a materiály vo všetkých predmetoch sa môžu používať aj cudzojazyčné zdroje. Nedostatočná znalosť cudzieho jazyka však nesmie byť príčinou zaostávania v plnení vzdelávacích cieľov ani dôvodom zhoršenej klasifikácie žiaka.

Personálne zabezpečenie

Pedagogické úlohy štátneho vzdelávacieho programu a riadenie pedagogickej činnosti budú zabezpečovať pedagogickí zamestnanci so spôsobilosťou podľa platnej legislatívy. Všetci pedagogickí zamestnanci školy spĺňajú 100% kvalifikovanosť a odbornosť.

Škola si buduje systém pedagogicko-psychologického poradenstva v rámci Spojenej školy.

Pedagogické riadenie vychádza z maximálnej efektivity využitie odborného a výkonového potenciálu učiteľov a priority psychohygieny práce. Z tohto dôvodu zastupovanie za neprítomných učiteľov nemusí nutne vyžadovať odbornú a pedagogickú spôsobilosť.

Podporné činnosti pre pedagogických zamestnancov zabezpečuje technicko-informačný systém školy.

Technické, ekonomické a administratívne činnosti zabezpečuje škola  vlastnými nepedagogickými zamestnancami.

Pravidlá prijímania zamestnancov do pracovného pomeru upravuje riaditeľ interným predpisom. Škola zriaďuje funkcie výchovného poradcu, koordinátora drogových závislostí, koordinátora ŠkVP, koordinátora súťaží a olympiád, koordinátora pre predkladanie, prípravu a realizáciu projektov.

Materiálno technické a priestorové podmienky

Priestory a prevádzka školy sú v súlade s prevádzkovým poriadkom vydaným riaditeľom školy podľa § 10 Nariadenia vlády SR č. 362/2006 z. z.  a schváleným úradom štátneho lekára.

Výučba bude spravidla v budove Spojenej školy, Ulica M.R. Štefánika v triedach , odborných učebniach, laboratóriách a športových zariadeniach. Výučbu v iných priestoroch upravujú vzdelávacie programy predmetov. Tieto definujú tiež minimálne a optimálne technické a didaktické vybavenie predmetov. Prílohou vzdelávacích programov predmetov je aj učebnicová politika a portfólio učebných textov. Škola má zriadené moderné jazykové laboratórium cez ktoré zabezpečuje kvalitnú výučbu cudzích jazykov pre žiakov. Pre optimálne využitie odborného a výkonového potenciálu učiteľov a priority psychohygieny práce škola udržuje sieť kabinetov. Pre žiakov má vybudované relaxačné priestory.

Štruktúra tried – kmeňové, odborné ( informatika ), laboratóriá ( fyzikálne, chemické, biologické, jazykové ). Škola má vybudovanú vlastnú posilňovňu.

 Podmienky ochrany bezpečnosti a zdravia

 Škola venuje bezpečnosti práce a vzdelávania maximálnu pozornosť. Prevencia sa  sústreďuje do oblastí:

• Minimalizácia rizík
• Normotvorba
• Vzdelávanie

 

Povinnosť identifikovať aktuálne riziká a minimalizovať zistené riziká majú všetci zamestnanci. Identifikáciu  potenciálnych rizík zabezpečuje cez profesionálneho bezpečnostného technika dodávateľsky.

Celá problematika je zabezpečená internou smernicou – Vnútorný predpis na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov v škole, vypracovanou autorizovaným bezpečnostným technikom a schválenou riaditeľom školy.

V prevádzkovom poriadku je  upravený režim dňa, vrátane činností vedúcich k výchove a vzdelávaniu, stravovanie a pitný režim, ktoré musia v zariadeniach pre deti a mládež zohľadňovať vekové, fyzické a psychické osobitosti detí a mládeže.

Riaditeľ školy vydáva súbor interných predpisov zabezpečujúcich BOZ. Základ tvoria príslušné ustanovenia vnútorného poriadku, ďalej súbor poriadkov a pravidiel laboratórií, učební, vyučovania mimo budovy školy a podobne.

Vzdelávanie žiakov a zamestnancov zabezpečuje škola dodávateľsky, alebo vlastnými zamestnancami.

Odškodňovanie úrazov zabezpečuje škola cez poistnú zmluvu.

  

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia je zameraný na tri oblasti:

1. Hodnotenie žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

3. Hodnotenie školy

 

Úlohou   vnútroškolskej   kontroly   je   získanie   objektívnych  informácií  o úrovni a výsledkoch  práce  žiakov a tieto informácie využiť  na zefektívnenie výchovno-vzdelávacích výsledkov.

Vychádzame z Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl, ktorý podrobne upravuje postup realizácie hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike a ktorý sa vykonáva v procese výchovy a vzdelávania v stredných školách a podľa § 55 - 58 Školského zákona.

 

Metodické usmernenie upravuje postup pri

- uplatňovaní pravidiel hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl (ďalej len „žiaci“),

- uplatňovaní pravidiel správania žiakov,

- uplatňovaní opatrení vo výchove,

- celkovom hodnotení žiakov,

- komisionálnych skúškach.

Špecifiká hodnotenia v jednotlivých predmetoch upravujú vzdelávacie programy predmetov.

Strategickými cieľmi v tejto oblasti je:

- budovať jednotné systémy hodnotenia v rámci vzdelávacích oblastí,

- zadefinovať a kodifikovať indikátory hodnotenia,

- orientácia na indikátory výkonnosti.

 Kontrolu vzdelávacích výsledkov overujeme v celoplošných testoch KOMPARO, PISA, EXPERT, SCIO ako aj interným testovaním v jednotlivých predmetoch. Štatistické spracovanie výsledkov testovania, klasifikácie žiakov a výsledkov hodnotenia na maturitnej skúške nám umožňuje analyzovať úroveň vzdelávania za jednotlivé triedy, ročníky a školu a následne prijať opatrenia pre zlepšenie výsledkov.

 1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

· neoddeliteľnou zložkou výchovno-vzdelávacieho procesu prebiehajúceho v škole je hodnotenie žiakov

· hodnotenie žiakov je bežnou činnosťou, ktorú učitelia v škole vykonávajú priebežne po celý školský rok, s cieľom poskytnúť žiakovi spätnú väzbu, ktorou získava dôležité informácie o tom, ako danú problematiku zvláda, čo sa naučil, v čom sa zlepšil, na čom ešte musí pracovať, v rámci hodnotenia žiak dostáva návod, ako má postupovať, aby svoje prípadné nedostatky odstránil

· základným princípom hodnotenia a klasifikácie je pozitívne hodnotenie, učiteľ hodnotí skutočné znalosti a schopnosti žiaka a nehľadá medzery v jeho vedomostiach

· cieľom vzdelávania na gymnáziu je utvárať a postupne rozvíjať kľúčové kompetencie a poskytovať spoľahlivý základ všeobecného vzdelania a rozvoj osobnosti človeka, ktorý bude vybavený poznávacími a sociálnymi spôsobilosťami, mravnými a duchovnými hodnotami pre osobný a občiansky život, výkon povolania alebo pracovné činnosti, získavanie informácií a učenie sa v priebehu celého života

· pri hodnotení a pri priebežnej i celkovej klasifikácii učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť a pedagogický takt voči žiakovi

· pri celkovej klasifikácii prihliada učiteľ k vekovým zvláštnostiam žiaka i k tomu, že žiak mohol v priebehu klasifikačného obdobia zakolísať v učebných výkonoch pre určitú indispozíciu

· každému hodnoteniu musí záväzne predchádzať jasné a zrozumiteľné oboznámenie žiaka s cieľmi vzdelávania a k nim náležiacimi kritériami hodnotenia; žiak má právo vedieť, v čom a prečo bude vzdelávaný a kedy, akým spôsobom a podľa akých pravidiel bude hodnotený

· sebahodnotenie žiaka je nielen neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia, ale je súčasne považované za jednu z významných kompetencií, ktorú chceme žiakov naučiť

· pre hodnotenie žiakov na konci polroka sa používajú známky; v priebehu vyučovacieho procesu možno využívať aj slovné hodnotenie (prevažne ústnou formou)

 Priebežné hodnotenie žiakov

a) Podklady pre hodnotenie a klasifikáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka metódy kontrolnej činnosti:

· diagnostické pozorovanie žiaka

· sústavné sledovanie výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie

· komparácia

· rozbor dosahovaných vzdelávacích výsledkov žiakov

· analýza dosiahnutej úspešnosti písomných previerok

· rozhovor (štruktúrovaný, neštruktúrovaný) so žiakom, zákonným zástupcom žiaka

· prieskum

· testovanie

· dotazníková metóda

formy kontrolnej činnosti:

· rôzne druhy prezentovania a preverovania úrovne osvojených vedomostí (písomné, verbálne, grafické, praktické, pohybové) podľa ich povahy a špecifík

· konzultácie s ostatnými učiteľmi, prípadne s odbornými zamestnancami: školský psychológ, výchovný poradca

· hospitácie

· účasť na zasadnutiach poradných orgánov

· účasť na žiackych súťažiach

prostriedky kontrolnej činnosti:

· testy

· dotazníky

· pedagogická dokumentácia

· písomné a praktické práce žiakov

· hospitačný záznam

b) Pravidlá pre hodnotenie a klasifikáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka:

· žiak musí byť z predmetu pravidelne hodnotený počas celého školského roka

· výsledky jeho výkonov sú hodnotené v zmysle metodického pokynu MŠVVaŠ SR č. 21/2011, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR

· známky sú pravidelne zapisované do elektronickej žiackej knižky

· učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každej klasifikácie a poukazuje na klady a nedostatky hodnotených javov

· pri ústnom skúšaní oznamuje učiteľ žiakovi výsledok hodnotenia okamžite

· výsledky hodnotenia písomných skúšok a praktických činností oznámi žiakovi najneskôr do 14 dní

· kontrolné písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok, aby nedochádzalo k ich nadmernému nahromadeniu v určitých obdobiach

· skúšanie sa uskutočňuje zásadne pred kolektívom triedy (výnimka je možná len u žiakov s diagnostikovanou vývojovou poruchou, kedy je špecifický spôsob skúšania odporučený v správe od psychológa, špeciálneho pedagóga)

· o termíne písomnej skúšky, ktorá trvá dlhšie ako 30 minút, informuje učiteľ žiakov vopred, termín takejto písomnej práce sa zaznačuje do triednej knihy zakrúžkovaním príslušného predmetu na stanovený deň, aby ostatní vyučujúci vedeli, že v ten deň už žiak nemôže písať inú veľkú písomku (z iných predmetov však môže byť žiak priebežne hodnotený, prípadne môže písať krátku päťminútovku z posledného učiva)

· učiteľ je povinný viesť sústavnú evidenciu o každej klasifikácii žiaka tak, aby mohol doložiť správnosť celkovej klasifikácie žiaka i spôsob získavania jednotlivých známok

· známky zapisuje do elektronickej žiackej knižky raz týždenne

· učiteľ je povinný archivovať písomné práce žiakov a ďalšie podklady pre klasifikáciu celý školský rok (od 1. septembra do 31. augusta)

· učiteľ dodržiava zásady pedagogického taktu (nehodnotí žiaka hneď po návrate do školy po neprítomnosti v škole dlhšej ako jeden týždeň, v klasifikácii nezohľadňuje správanie žiaka)

· učiteľ zaistí všetkým žiakom pri skúšaní rovnaké podmienky, a to v náročnosti zadaní otázok, v časovom rozsahu a priebehu skúšky

· v prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu žiaka informuje ihneď zákonných zástupcov žiaka prostredníctvom triedneho učiteľa

 

Polročná klasifikácia žiaka

· klasifikačný stupeň určuje učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet

· v predmete, v ktorom vyučuje viacero učiteľov, určia výsledný stupeň spoločne po vzájomnej dohode

· pri určovaní klasifikačného stupňa posudzuje učiteľ výsledky práce žiaka objektívne, nesmie podliehať žiadnemu vplyvu subjektívnemu ani vonkajšiemu

· pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch na konci klasifikačného obdobia sa hodnotí kvalita práce a učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol za celé klasifikačné obdobie, pričom sa prihliada na systematickosť v práci žiak, stupeň prospechu nesmie byť aritmetickým priemerom známok za príslušné obdobie

· prípady zaostávania žiakov v učení a nedostatky v ich správaní sa prerokujú v pedagogickej rade

· triedny učiteľ je povinný oboznámiť ostatných vyučujúcich s odporúčaniami psychologických vyšetrení, ktoré majú vzťah k spôsobu hodnotenia a klasifikácie žiaka

 

Klasifikácia a hodnotenie žiakov s vývojovými poruchami

· u žiaka so zmyslovou alebo telesnou poruchou, poruchou reči, špecifickou vývojovou poruchou učenia alebo správania sa pri jeho hodnotení a klasifikácii prihliada na charakter postihnutia

· učitelia rešpektujú odporučenia psychologických vyšetrení žiakov a uplatňujú ich pri klasifikácii a hodnotení správania sa žiakov

· učitelia volia vhodné a primerané spôsoby získavania podkladov pre klasifikáciu, ktoré zodpovedajú schopnostiam žiaka a na ktoré nemá porucha negatívny vplyv

· učitelia kladú dôraz na ten druh prejavu, v ktorom má žiak predpoklady podávať lepšie výkony

 

Neklasifikovanie žiaka

· pokiaľ učiteľ nemá dostatočné podklady pre uzatvorenie klasifikácie, informuje o danej skutočnosti triedneho učiteľa a pedagogického zástupcu riaditeľa školy

· pri nedostatočných podkladoch pre uzatvorenie klasifikácie žiaka je žiak neklasifikovaný, riaditeľ školy nariadi komisionálnu skúšku podľa §57 ods. d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní

2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy

Úlohou   vnútro školskej   kontroly   je   získanie   objektívnych  informácií  o úrovni a výsledkoch  práce  školy,  pracovníkov a tieto informácie využiť  na zefektívnenie výchovno-vzdelávacej práce.

Systém hodnotenia zamestnancov je v princípe otvorený, avšak formulovaný s platnosťou na jeden školský rok. Spôsob kontroly je podrobne rozpracovaný v pláne práce školy na príslušný školský rok. Hlavný trend systému hodnotenia je od stanovovania kritérií a ich kontroly k samohodnoteniu.

Uskutočňuje sa v súlade so zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade so zákonom č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s plánom vnútroškolskej kontroly.

 

Obsah kontroly:

zamestnanci školy   - dodržiavanie zákonov, vyhlášok, nariadení a interných smerníc

                                - plnenie plánu práce školy

                                - dodržiavanie pracovného poriadku

                                - zabezpečenie plynulosti vyučovania a dodržiavanie pracovnej disciplíny

                                - dodržiavanie ZP, BOZP a PO

 

pedagogický úsek   - organzácia VVP

                                - ciele vzdelávania a výchovy, výsledky ich plnenia

                                - uplatnenie a plnenie učebných osnov, tvorba a realizácia  tematických  plánov

                                - hospitačnú činnosť zamerať na metódy, formy a prostriedky

                                - využitie materiálnych prostriedkov vo VVP

                                - vzťah učiteľ - žiak

       - dodržiavanie pracovného poriadku

  

 úsek hospodárenia  - efektívnosť  využitia finančných prostriedkov (čerpanie rozpočtu)

                                 - hospodárnosť  vynakladania materiálnych zdrojov a prostriedkov

                                 - šetrenie energiami

                                 - pracovné prostredie

 

Zameranie kontrolnej činnosti pedagogických zamestnancov:

· plnenie pracovných povinností – dodržiavanie pracovného poriadku, dodržiavanie vnútorného poriadku, vedenie pedagogickej dokumentácie, dodržiavanie pedagogicko organizačných pokynov MŠVVaŠ SR, dodržiavanie legislatívnych predpisov

· úroveň vyučovacieho procesu z hľadiska spôsobilostí a povinností učiteľa – kvalita vyučovacieho procesu, plnenie učebných osnov a vzdelávacích štandardov, odborný rast, ďalšie vzdelávanie

· stav a úroveň výsledkov výchovy a vzdelávania – zabezpečovanie trvalého osvojenia základných poznatkov, úroveň vzdelávacích výsledkov objektívnym meraním zo strany vedenia školy, podpora nadaných a slabých žiakov a žiakov so špeciálymi výchovno-vzdelávacími potrebami, korektný a humánny prístup k preverovaniu a hodnoteniu vedomostí žiakov, mimovyučovacie aktivity a podujatia, rešpektovanie práv dieťaťa

 

Podklady pre kontrolu a hodnotenie pedagogických zamestnancov

metódy vnútornej kontroly:

· pozorovanie (voľné, štandardizované)

· rozhovor (štruktúrovaný, neštruktúrovaný, motivačno - hodnotiaci)

· dotazníková metóda

· rozbor (pedagogickej dokumentácie)

· analýza (dosiahnutej úspešnosti rôznych foriem prezentovania a preverovania úrovne osvojených vedomostí žiakov)

· prieskum (medzi žiakmi, rodičmi)

· komparácia

formy vnútornej kontroly:

· konzultácie

· hospitácie z hľadiska vedúceho pedagogického zamestnanca

· vzájomné hospitácie učiteľov v rámci predmetových komisií

· účasť na zasadaniach poradných a iných orgánov

· účasť na zasadaniach komisií školských orgánov, na žiackych súťažiach

prostriedky vnútornej kontroly:

· riaditeľský test

· dotazník

· anketa

· pedagogická dokumentácia (tlačivá vysvedčení, rozhodnutí, triedna kniha, triedny výkaz, katalógové listy)

· písomné a praktické práce žiakov

· hospitačné záznamy

 

3. Hodnotenie školy

 Externé hodnotenie:

· analýza úspešnosti absolventov v prijímacích konaniach na VŠ

· analýza úspešnosti maturantov v externých maturitných skúškach

· účasť a umiestnenia v súťažiach a olympiádach

· analýza inšpekčných správ

· spätná väzba od rodičov žiakov, od absolventov školy, od zriaďovateľa, od vonkajších odborníkov

Interné hodnotenie:

· kvalita výsledkov žiakov v jednotlivých klasifikačných obdobiach

· analýza hospitačnej činnosti

· skupinové hodnotenie (vedenie školy + učitelia, žiaci, rodičia) – zvýšenie presnosti (validity)

· SWOT analýza – otvorené sebahodnotenie školy s cieľom označiť silné a slabé stránky školy, možnosti (príležitosti – možná pomoc pri riešení problémov) a riziká (môžu brzdiť, ohroziť uskutočnenie cieľov, zámerov školy)                          

Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov

Kvalitný výkon činnosti pedagogických zamestnancov, ovplyvnený udržiavaním a  sústavným zvyšovaním profesijných kompetencií v procese kontinuálneho vzdelávania, je dôležitým predpokladom pre skvalitnenie ich vedomostného potenciálu a tým aj skvalitnenie výchovno – vzdelávacieho procesu na škole.

Vzdelávanie učiteľov súvisí priamo s pracovným zaradením učiteľov. Vychádza z princípov celoživotného vzdelávania a kariérneho poriadku. Plán osobného rastu, ktorý zahŕňa aj plán vzdelávania, si spracováva každý učiteľ podľa potrieb školy, vlastných profesijných potrieb a ponuky vzdelávacích inštitúcií.

S rastúcim tlakom na autonómny rozvoj školy zvnútra majú stále väčší význam tiež aktivity vzdelávania učiteľov realizované vo vnútri školy. Preferujeme to, že naši učitelia sa učia aj v škole, v ktorej pôsobia. Ide samozrejme o skúsenostné učenie prostredníctvom vlastného výchovno-vzdelávacieho procesu.

 Učitelia sa môžu zúčastňovať na týchto typoch vzdelávania:

1. Adaptačné vzdelávanie, ktoré je určené pre začínajúcich pedagogických zamestnancov. Umožní im získať profesijné kompetencie potrebné na výkon činností samostatného pedagogického zamestnanca, ktoré nezíska absolvovaním študijného programu v požadovanom študijnom odbore. Za tento typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.

 2. Aktualizačné vzdelávanie poskytne aktuálne poznatky a zručnosti potrebné na udržanie si profesijných kompetencií na štandardný výkon alebo na prípravu na vykonanie atestácie. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

 3. Inovačné vzdelávanie umožní pedagogickým zamestnancom zdokonaliť si profesijné kompetencie potrebné na štandardný výkon pedagogickej činnosti. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity (okrem funkčného inovačného vzdelá-vania).

 4. Špecializačné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie potrebné na výkon špecializovaných činností.  Pedagogickým zamestnancom – špecialistom je triedny učiteľ, výchovný poradca, kariérový poradca, uvádzajúci pedagogický zamestnanec, vedúci predmetovej komisie, koordinátor informatizácie, iný zamestnanec vykonávajúci špecializované činnosti určené riaditeľom, napríklad poradca pre vzdelávanie prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, špecialista na výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, koordinátor prevencie. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

 5. Funkčné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie potrebné na výkon riadiacich činností vedúcich pedagogických zamestnancov. Vedúcim pedagogickým zamestnancom je riaditeľ a zástupca riaditeľa. Za tento typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.

 6. Kvalifikačné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie požadované na doplnenie kvalifikačných predpokladov alebo splnenie kvalifikačného predpo-kladu na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

Keďže snahou školy je dosiahnuť kvalitné a efektívne vzdelávanie žiakov učiteľmi, vedenie školy podporuje účasť pedagogických zamestnancov školy na ďalšom vzdelávaní.

Podmienky na výchovu a vzdelávanie Študentov so ŠVVP

Zameranie školského vzdelávacieho programu

       Gymnázium je otvorené pre všetkých žiakov - študentov, jedným z jeho pilierov je rovnocennosť príležitostí. Má dlhoročné skúsenosti so vzdelávaním žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pre žiakov so zdravotným znevýhodnením platia rovnaké ciele vzdelávania ako pre ostatných žiakov. Pri realizácii vzdelávacích štandardov vyučovacích predmetov sa berie ohľad na individuálne osobitosti žiakov so zdravotným znevýhodnením, ale iba v takom rozsahu, aby výsledky žiaka so zdravotným znevýhodnením reflektovali profil absolventa gymnázia.

 Ciele výchovy a vzdelávania

       Cieľom gymnázia je zmeniť tradičný prístup k žiakovi v kontexte jeho handicapu a umožniť mu tak jeho rýchlejšiu a efektívnejšiu integráciu do majoritnej skupiny študentov. Poskytovať naďalej odbornú špeciálno-pedagogickú starostlivosť v záujme pozitívnej inklúzie integrovaných žiakov v bežných triedach gymnázia. Škola kladie dôraz na úzku spoluprácu so zákonnými zástupcami študentov so ŠVVP.

      Cieľom vzdelávania študentov so ŠVVP v strednej škole je pripraviť ich na vstup do pracovného procesu alebo na vzdelávanie na akejkoľvek vyššej odbornej škole alebo vysokej škole s prihliadnutím na schopnosti a možnosť vykonávať zvolenú profesiu. V priebehu vzdelávania je potrebné pomôcť študentovi so ŠVVP pri jeho profesionálnej orientácii a tým prispieť k jeho úspešnému sociálnemu začleneniu.  

Základné podmienky vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením v bežných triedach gymnázií (integrované vzdelávanie):

      -       zabezpečiť odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky zodpovedajúce individuálnym                            potrebám žiaka so zdravotným znevýhodnením a tiež  systematickú spoluprácu školy so školským zariadením                                výchovného poradenstva a prevencie alebo špeciálnou školou;

-      zabezpečiť vypracovanie individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu pre integrovaného žiaka, za ktorý zodpovedá triedny učiteľ v spolupráci s vyučujúcim daného predmetu, školským špeciálnym pedagógom a školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie;

-     využívať disponibilné hodiny na zavedenie špecifických predmetov, príp. na individuálne alebo skupinové vyučovanie v predmetoch, v ktorých sa žiak/žiaci vzdelávajú podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu;

-   ak je potrebné - umožniť vyučovať žiaka/žiakov so zdravotným znevýhodnením školským špeciálnym pedagógom individuálne/v skupinkách na vyučovaní alebo mimo triedy, pričom obsah, formy a postup vyučovania sa konzultuje s príslušným učiteľom;

-    u žiakov so zdravotným znevýhodnením si stanovuje učiteľ dĺžku a štruktúru vyučovacej hodiny flexibilne, zohľadňujúc momentálny psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré sú dôsledkom ich zdravotného znevýhodnenia,

-     v prípade potreby si školy, v ktorých sa vzdelávajú žiaci so zdravotným znevýhodnením, vo svojich školských vzdelávacích programoch, vypracovaných pre týchto žiakov, môžu zvýšiť počet voliteľných hodín o 1 až 3 hodiny týždenne,

-     u žiakov so sluchovým postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, špecifickými poruchami učenia, s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami  je druhý cudzí jazyk voliteľný a závisí od individuálnych schopností konkrétneho žiaka; rozhodnutie o vzdelávaní v druhom cudzom jazyku je výsledkom špeciálno-pedagogickej diagnostiky v konkrétnom prípade,

-      žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí nemôžu splniť požiadavky príslušných vzdelávacích oblastí a štandardov, sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov,

-        v prípade potreby žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky,

-     umožniť školskému špeciálnemu pedagógovi, liečebnému pedagógovi, logopédovi, školskému psychológovi v rámci vyučovania individuálne pracovať so žiakmi s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia, narušenia.

 

Obsah Individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu (IVVP):

 

-          Obsahuje základné informácie o žiakovi, závery s odborných vyšetrení, odporučenia z odborného pracoviska, organizáciu vyučovania, úpravu učebných osnov (ak je doporučená poradenským zariadením) s konkrétnym cieľom, čo má žiak v danom predmete dosiahnuť, učebné postupy, potrebné kompenzačné pomôcky, materiálne a technické zabezpečenie, personálne zabezpečenie, spôsob hodnotenia a kontroly, spoluprácu so zákonným zástupcom.

-          IVVP sa v priebehu školského roka môže upravovať a doplňovať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka. Úpravy výchovno-vzdelávacieho programu sú výsledkom odborných konzultácií všetkých zainteresovaných odborníkov a oboznamuje sa s nimi aj zákonný zástupca žiaka.

-          Podľa ustanovenia § 11 odst. 9 písm. a.) a b.) a odst. 10 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), IVVP je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede strednej školy. Je to dokument, ktorého účelom je plánovanie vzdelávania žiaka podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Súčasťou povinnej dokumentácie je Návrh na vzdelávanie žiaka, správa z diagnostického vyšetrenia dieťaťa alebo žiaka a písomné vyjadrenie školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

-          Ak je žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci daného predmetu v spolupráci so špeciálnym pedagógom ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu Úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu. Ide o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, nie o redukciu obsahu učiva. Vychádza sa pri tom z učebných osnov konkrétneho predmetu v zmysle úpravy učiva s prihliadnutím na špecifiká vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia žiaka. Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu. Úprava učebných osnov predmetu, ktorá je súčasťou individuálneho vzdelávacieho programu, sa vypracováva len pre tie vyučovacie predmety, v ktorých žiak nemôže postupovať podľa učebných osnov daného ročníka.

Špecifiká, zásady a formy vzdelávania žiakov so ŠVVP

MŠVVaŠ  SR v nadväznosti na inovované štátne vzdelávacie programy pre jednotlivé stupne vzdelávania v školách regionálneho školstva zverejňuje inovované vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov so všeobecným intelektovým nadaním s účinnosťou od 1.9.2016 (http://www.minedu.sk/inovovane-vzdelavacie-programy-pre-ziakov-so-zdravotnym-znevyhodnenim-a-ziakov-so-vseobecnym-intelektovym-nadanim/).

Podľa inovovaných vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sa začne vzdelávanie týchto žiakov počnúc školským rokom 2016/2017 nasledovne:

·         žiaci so všeobecným intelektovým nadaním (úplné stredné všeobecné vzdelávanie) – v prvom, druhom, piatom a šiestom ročníku.

Na gymnáziu zatiaľ neevidujeme žiakov so všeobecným intelektovým nadaním nemáme ani žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Gymnáziá poskytujú všeobecné vzdelanie. Záväzným dokumentom je Štátny vzdelávací program pre gymnáziá v Slovenskej republike, ISCED 3A - vyššie sekundárne vzdelávanie. Podľa tohto dokumentu sa vzdelávajú žiaci gymnázií so štvorročným štúdiom a žiaci 5. až 8. ročníka gymnázií s osemročným štúdiom. Pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ) sa postupuje podľa Vzdelávacích programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, deti a žiakov so sluchovým postihnutím, deti a žiakov so zrakovým postihnutím, deti a žiakov s telesným postihnutím, deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených, deti a žiakov hluchoslepých, žiakov s vývinovými poruchami učenia, žiakov s poruchami aktivity a pozornosti, deti a žiakov s viacnásobným postihnutím, žiakov s poruchami správania.

Organizačná zložka Gymnázium J. C. Hronského eviduje žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Pre výchovu a vzdelávanie žiakov s VPU platia všetky ustanovenia uvedené v Štátnom vzdelávacom programe, ktoré sú doplnené o Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov s VPU v strednej škole č. 2011-11209/27407:1-914 zo dňa 31. augusta 2011 dostupné na http://www.statpedu.sk/clanky/statny-vzdelavaci-program-vp-pre-deti-ziakov-so-zdravotnym-znevyhodnenim/vp-pre-ziakov-s .

Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami /ŠVVP/:

Sú žiaci :

Þ     žiak so zdravotným postihnutím - je žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím;

Þ     žiak chorý alebo zdravotne oslabený - je žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru;

Þ     žiak s vývinovými poruchami - je žiak s poruchou aktivity a pozornosti, žiak s vývinovými poruchami učenia;

Þ     žiak s poruchou správania - je žiak s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej.

  

Špecifiká vzdelávania žiakov so ŠVVP:

§         neustále opakovanie prebratého učiva vhodnými metódami a formami práce,

§         rešpektovanie osobnostného tempa,

§         reedukácia vývinových porúch - dyslexie, dysgrafie, dysortografie, dyskalkúlie,

§         rozvíjanie sluchovej a zrakovej pozornosti, vnímania, pamäti, diferenciácie analýzy a syntézy, priestorovej a pravo - ľavej orientácie, koncentrácii pozornosti, grafomotoriky, komunikačných zručností,

§         rozvíjanie všetkých jazykových rovín (foneticko-fonologická, morfologicko-syntaktická, lexikálno-sémantická, pragmatická),

§         rozvíjanie naratív, gramotnosti, matematických schopností, motoriky,

§         stimulácia ďalších činností: rozvoj sluchového a zrakového vnímania, pamäti, rozvoj časopriestorovej orientácie, P-Ľ orientácie, koncentrácia pozornosti.

 

Zásady vzdelávania žiakov so ŠVVP:

§         zabezpečiť príjemnú atmosféru pri práci,

§         motivovať študenta k práci - hravé aktivity, súťaže,

§         využívať multisenzoriálny prístup /počúvaj – pozeraj - ukáž - hovor - napíš/,

§         používať vhodné kompenzačné pomôcky,

§         striedať pracovné tempo,

§         rozvíjať sebadôveru, vlastné úsilie a schopnosť niečo dokázať,

§         používať pochvalu aj pri najmenšom úspechu,

§         klásť reálne ciele s postupným zvyšovaním nárokov,

§         vyhľadávať činnosti, kde študent môže byť úspešný, odstrániť rušivé vplyvy pri práci,

§         zaradiť relaxačné chvíľky, odpočinok.

 

Formy vzdelávania žiakov so ŠVVP:

§         zabezpečenie skupinovej alebo individuálnej práce,

§         uplatnenie diferencovaného a individuálneho prístupu,

§         rozvíjanie kreativity, tvorivosti, fantázie a predstavivosti,

§         prepojenie získaných vedomostí s bežným životom a praxou, pravidelne spolupracovať s rodinou,

§         aplikovanie alternatívnych foriem komunikácie,

§         rozvíjanie gramotnosti hravým spôsobom,

§         aktívne učenie, aktivizujúce metódy vo výchove,

§         rozvíjanie a uplatňovanie získaných vedomostí s prihliadnutím na osobnostné tempo, schopností a možností študentov,

§         odbúravanie nepozornosti, napätia a iného nevhodného správania,

§         stimulácia motorického rozvoja a zručností,

§         zvyšovanie sebavedomia hravou formou, rozvíjanie sebahodnotenia a sebakritiky.

 

Všeobecné odporúčania pre postup pedagóga žiaka so ŠVVP vo výchovno-vzdelávacom procese

 

Vo výchovno-vzdelávacom procese pedagóg:

·         rešpektuje správanie študenta spôsobené jeho narušením a špecifiká jeho osobnosti,

·         podporuje a taktne usmerňuje jeho spôsoby sebarealizácie,

·         povzbudzuje študenta a vytvára príležitosti pre pozitívne hodnotenie,

·         stimuluje rozvíjanie tých schopností, ktoré v dôsledku narušenia nie sú dostatočne vyvinuté,

·         podporuje všetky snahy študenta o ústnu i písomnú komunikáciu a vedie ku komunikatívnosti i ostatných spolužiakov,

·         študentovi dôveruje a oslovuje ho rovnakým spôsobom ako ostatných spolužiakov,

·         poskytuje študentovi podnety na hodnotiace myslenie a vedie ho k primeranému sebahodnoteniu,

·         vedie študenta k samostatnosti a pozitívnym prístupom zvyšuje jeho sebadôveru,

·         kladie na študenta primerané požiadavky, nezľavuje v nárokoch a neoslobodzuje ho od činností, ktoré môže s individuálnou pomocou pedagóga alebo spolužiakov zvládnuť,

·         zachováva diskrétnosť o problémoch študenta so ŠVVP a nereferuje o nich pred inými študentmi, či rodičmi.

 

Vo výchovno-vzdelávacom procese pedagóg zohľadňuje špecifiká osobnosti a poznávacích procesov žiaka so ŠVVP, ktoré môžu byť prítomné, napr.:

·         ťažkosti pri niektorých myšlienkových operáciách,

·         pomalé tempo zapamätávania a narušenie pamäti,

·         motorická instabilita,

·         nedostatky vo vývine psychomotorických zručností,

·         znížená miera koncentrácie a vytrvalosti pozornosti, 

·         neadekvátne emocionálne reakcie - zvýšená unaviteľnosť,

·         znížená sebadôvera, nerovnomerné výkony a i.

 

K zmierneniu prejavov a dôsledkov vyššie uvedených negatívnych vplyvov na vzdelávanie v triede zabezpečí pedagóg  študentovi nasledujúce podmienky:

·         umiestni študenta v triede tak, aby mohol vnímať výklad učiteľa všetkými zmyslami,

·         pracovný postup vo výchovno-vzdelávacom procese konzultuje so školským špeciálnym pedagógom,

·         pri práci so študentom používa vhodné pomôcky (po dohode so školským špeciálnym pedagógom) a učí ho s nimi pracovať aj samostatne,

·         a ďalšie podmienky podľa konkrétnych odborných odporúčaní (zo školského poradenského zariadenia a školského špeciálneho pedagóga).

 

Pre porozumenie a osvojenie preberaného učiva pedagóg:

·         používa efektívne stratégie učenia,

·         pracuje s námetom v takom rozsahu, ktorý je primeraný veku a mysleniu študenta,    v individuálnych prípadoch konzultuje rozsah učiva so školským špeciálnym pedagógom,

·         pri vyučovaní využíva skúsenosti študenta a nadväzuje na ne,

·         nové pojmy vždy vysvetlí a objasní ich v rôznych súvislostiach,

·         využíva názorný materiál a poskytuje študentovi možnosť manipulácie s ním,

·         nové učivo usporiada po krokoch a dodržiava postupnosť od jednoduchého k zložitejšiemu, - systematicky sa venuje študentovi individuálne, aby postupne preberal celé učivo,

·         poskytne študentovi dostatok možností na precvičovanie a osvojenie učiva,

·         priebežne si overuje ako študent porozumel učivu alebo úlohe,

·         pri skúšaní a overovaní vedomostí študenta volí formu písanú, ústnu i praktickú – uprednostňuje tú formu, ktorú v aktuálnom čase, prípadne aj pre konkrétny druh úloh odporúča CPPPaP a CŠPP,

·         otázky a úlohy zadáva tak, aby študent mohol odpovedať jednoznačne,

·         pri skúšaní a hodnotení študenta si pedagóg overí, či študent porozumel zadanej úlohe,

 

Odborné personálne zabezpečenie

Školský špeciálny pedagóg:

o       poskytuje zákonným zástupcom, triednym učiteľom a ostatným pedagogickým zamestnancom konzultačné a poradenské služby;

o       sprostredkúva informácie a styk s poradenskými inštitúciami;

o       zabezpečuje špeciálno - pedagogickú starostlivosť.

 

Hodnotenie a klasifikácia študentov so ŠVVP

       Vo všetkých vyučovacích predmetoch pedagógovia používajú individuálny prístup  a pracujú podľa špecifických zásad, metód a foriem práce s deťmi so ŠVVP. Pedagógovia preferujú ústne odpovede pred písomnými. V písomných prejavoch zohľadnia chyby, ktoré vyplývajú z diagnózy žiakov. Individuálne pristupujú aj k záverečnému hodnoteniu jednotlivých žiakov so ŠVVP.

      Pri hodnotení a klasifikácii žiaka so zdravotným znevýhodnením je nevyhnutné dodržiavať ustanovenie § 55 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“), postupovať podľa Metodického pokynu č. 21/2011  čl. 3, ods. 6 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov strednej školy  č.: 2011-3533/8039-1:922 a vychádzať z odporúčaní príslušného poradenského zariadenia pre konkrétneho žiaka a príslušného štátneho vzdelávacieho programu (ďalej len „ŠVP“) – časť vzdelávací program pre žiaka s príslušným zdravotným znevýhodnením.

      Pri výchove a vzdelávaní žiakov so zdravotným znevýhodnením je nevyhnutné rešpektovať obmedzenia, ktoré sú podmienené zdravotným znevýhodnením žiaka a uplatňovať požiadavky, ktoré má predpoklad splniť. Pri hodnotení a klasifikácii prospechu a správania nehodnotiť negatívne tie výkony žiaka, ktoré sú ovplyvnené jeho zdravotným stavom, ak z tejto príčiny nemá možnosť splniť alebo vykonať ich lepšie. Pri hodnotení a klasifikácii prospechu a správania využívať aj slovné hodnotenie.

      Ak sa v priebehu školského roka prejaví, že výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka so zdravotným znevýhodnením vzdelávaného v školskej integrácii, ktorého individuálny vzdelávací program zahŕňa aj úpravu obsahu vzdelávania niektorého vyučovacieho predmetu, nie sú uspokojivé a žiak nespĺňa potrebné kritériá na jeho súhrnné hodnotenie lepším klasifikačným stupňom ako nedostatočný, je potrebné prehodnotiť a upraviť obsah, resp. formu jeho vzdelávania v súčinnosti so špeciálnym pedagógom a psychológom. Takýto žiak nemá opakovať ročník z tých vyučovacích predmetov, v ktorých majú na jeho neúspešnosť vplyv dôsledky jeho diagnózy. Ak sa na prospechu žiaka okrem jeho zdravotného znevýhodnenia podieľa významnou mierou viac faktorov, k hodnoteniu a klasifikácii stupňom nedostatočný je možné pristúpiť, avšak len po odbornom posúdení a odporučení tohto postupu príslušným poradenským zariadením na základe komplexného hodnotenia žiaka pedagógom vyučujúceho konkrétny predmet. (2.4. Školská integrácia bod 6 POP 2016/2017).